12. týždeň sme začali s Magnosolv-om

Aj na nervy mi veľmi magnézium pomáha. Všetko sa akosi „samo“ bez stresov vyrieši, akosi to do seba všetko zrazu zapadá a zdá sa byť prirodzené. Veci, ktoré som mala naplánované a posúvajú sa, ma až tak netrápia, ako (a to som si istá) by ma úplne vedeli vytočiť, kým som magnézium nebrala. Nie, toto nie je žiadna reklama vitamínom, ani iným doplnkov výživy. Je to len postreh a úprimné priznanie pracujúcej, tehotnej, za pár mesiacov dvoj-matky.

K mojím hlavným plánom, ktoré akosi nejdu podľa časového harmonogramu patrí maľovanie s troškou prerábania novej, u nás zatiaľ nezariadenej izbičky, a už existujúcej synovej izby. Keďže sme za 6 rokov ako bývame v dome, neboli spokojní s plastovými lištami, rozhodli sme sa, že namiesto nich dáme k existujúcej dlažbe sokle z dlažby. Toto sa malo u nás realizovať už v septembri, ale ako to býva, murári sľúbili na jar, že prídu v septembri a zatiaľ nič. Musím úprimne napísať, že môjmu mužovi sa do toho vôbec nechce, veľmi rád by to nechal na budúci rok. Lenže ja dobre viem, aké je to prerábať, sťahovať nábytok a maľovať pri jednom, nie to ešte pri dvoch deťoch. Takže ako on povedal, zožeň si a vybav, som aj urobila. Zohnala majstra a dohodla sa s ním na postupnom prerobení soklov a vymaľovaní celého domu. Predsa len, mám sa rada a neviem koľko magnézia by som musela pojesť, aby som nezinfarktovala pri stave, keby sa robilo všetko naraz. Plus môj manžel by ma asi zabil, že som to dala takto pred Vianocami, sám má toho chudák v robote veľa a ešte chcem od neho, aby mi doma aspoň skrine poposúval.

Takže s milým pánom som síce dohodnutá, ale dlažba mešká. Respektíve, som si myslela, že to bude ako pred šiestimi rokmi, keď sme zariaďovali dom, že prídem, kúpim a veziem domov. Nič také sa nekonalo a ja čakám na dodanie objednávky. Samozrejme že inej, no podobnej dlažby. Pretože iba vo sne som mohla snívať, že dostanem kúpiť takú istú… Podľa toho sa uvidí, či vám o úspešnom pripravení a prerobení dvoch izbičiek budem písať o týždeň, alebo až neskôr.

Aby som nezabudla, vo štvrtok idem k doktorovi Grochalovi do Martina. Na prvý ultrazvukový skríning. Objednávala som sa pred dvomi týždňami a musela som si priplatiť za nadštandardný termín, aby som sa k nemu vôbec dostala do konca môjho 12. týždňa. Pretože mal na mesiac plné. Ale keďže je veľmi milý a ochotný, dohodli sme sa. Veľmi sa už teším. Pri synovi sme už v 12. týždni videli pohlavie, takže som zvedavá, čo na nás vykukne tentokrát.

Minulý týždeň bolo na poradni u mojej gynekologičky všetko v poriadku, brali mi opäť krv. Niekdy sa už strácam, že na čo to zase bolo treba, ale neodpadla som. Nesmejte sa, mám to vo zvyku! 🙂 Pred tým mi tiež brali krv a tak isto všetko ukážkové. Doktorka mi robila aj sono, bábätko sa malo k svetu a predvádzalo nám taký brakedance, že som sa musela smiať… 🙂 Som zvedavá čo búde dávať vo štvrtok. Veľmi rada Vám o tom napíšem podrobne.

Pretože ja si doteraz pamätám a s radosťou spomínam na soná u p. doktora Grochala, keď sme chodili pri prvom tehotenstve. Vždy to bol veľký zážitok nie len pre mňa, ale aj pre môjho manžela. Celú cestu domov a samozrejme aj niekoľko dní potom sme rozoberali detaily, na ktoré sme si pospomínali. Posledná fotka, ktorú nám urobil bola takmer na vlas rovnaká s fotkou, ktorú som ja urobila keď mal syn dva dni. Takže sa teším veľmi na to, že budem vidieť a pozorovať ako sa bude meniť aj toto moje/naše druhé bábätko, aj keď je ešte skryté v brušku. Ale pred maminkou sa neskryje. 🙂 Maminka to všetko sleduje a pamätá si (a keď si nepamätá, tak si zapíše). A o niekoľko rokov neskôr, keď bude treba, napríklad v puberte, nebudem váhať to použiť… 🙂

 Jana je v 12. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?