14. týždeň v znamení apatie a alergie na ananás

O jedlo sme mali postarané, neprala som a nežehlila (ako bežné víkendy doma). A ako bonus sme boli s kamarátmi, takže nám ku šťastiu nič nechýbalo. Až možno na detail, že sme sa za tie tri dni nevedeli dostať na Lomnický štít, pretože kvôli vetru, lanovky ani jeden deň nepremávali. A keďže ja som tehotná a manžel 20 kilové dieťa nemôže (rozumej odmietol) nosiť po túrach na rukách, žiadna sa nekonala.

Popravde, ani sme žiadnu neplánovali. Chceli sme si oddýchnuť a lanovka s malou prechádzkou boli to pravé, na čom sme sa všetci zhodli. Nuž, už niekoľko rokov sa pokúšam dostať na „Lomničák“ a ešte sa mám to nepodarilo. Takže priznávam, že ja som na ňom nikdy nebola.

Vrátim sa k apatii. Neviem presne napísať prečo a kvôli čomu sa ku mne prikradla. Všetko je v najlepšom poriadku. Bábätko je zdravé, syn skvelý škôlkár, manžel ani nehovorím (to by ste mi ani neverili, ako mi včera nachystal večeru :-)). Len ja sa cítim akosi psychicky na bode mrazu. Nič okrem nutných vecí ma nebaví, ale prinútim sa v sobotu začať piecť vianočné trubičky a oplátky. Sľubujem!

Zároveň sa priznávam, že ja ich neľúbim, ale milujem ich piecť. Evokuje to vo mne môjho skvelého ocka, ktorý už nie je medzi nami. On piekol niekoľko týždňov pred Vianocami stovky trubičiek a rozdával to po celej rodine. Takže som sa po dvoch rokoch kúpených Vianočných oblátok rozhodla, že idem do toho. A toto budú tretie Vianoce, čo ma bude bolieť chrbát, ale budem mať dobrý pocit, keď si nie len na Vianoce vychutnáme sladké oplátky s medom. Apropo, môj syn ich veľmi ľúbi, takže mi z nich bude odbúdať isto už počas procesu pečenia. A myslím, že aj počas celej doby do Štedrého dňa. Aj toto patrí k Vianociam a ja sa na to teším. Keď sa zje, je to znamenie, že treba napiecť druhé :-).

Tieto myšlienky na Vianoce a písanie o prípravách, pomaly, ale isto odpratávajú apatiu z môjho ja. Pristihla som sa, ako sa usmievam na počítač v robote. Okrem apatie sa na mňa predvčerom nalepila aj akosi znenazdajky alergia na ananás. Cez víkend som si ho v Tatrách normálne na raňajky dopriala a nič sa nestalo. Predvčerom večer som nám nachystala na olovrant celý ananás, a aj som si veru začala pochutnávať. Keď tu zrazu ma začal svrbieť jazyk a pery. Samozrejme som si myslela, že to nič nie je a nenechala som sa odradiť.

Keď som zjedla asi štvrť celého ananásu, už som to svrbenie nemohla vydržať a išla som sa na to pozrieť. Moje ústa aj pery boli celé krvavé ako doráňané. Podobnú alergiu mám už niekoľko rokov na kiwi, tak som pre tento raz dojedla ďalšie moje obľúbené ovocie. Spolieham sa na to, že je to len dočasné a po tehotenstve sa to vráti späť do pôvodného stavu a ja si môžem ananás vychutnávať ako obvykle… 🙂

Jana je v 14. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?