17. milujem feferónky…

Všetko sa točí okolo práce, škôlky a poobedia venovaniu sa synovi. Aaaa, zabudla som na domáce práce, pretože tie prichádzajú väčšinou na rad, keď všetci spia a mala by som asi aj ja… Pamätám sa, že so synom sme sa v brušku rozprávali, počúvali sme ho s fonendoskopom zo starého tlakomeru. Stále som si natierala bruško, aby som nemala strie, čo som našťastie ani nemala. A teraz nič, bruško som si natrela asi raz…

Ale polepším sa, pretože jediný skutočný čas, ktorý strávim s bábätkom je hodina týždenne strávená na tehotenskej joge. Doma síce cvičím pár krát do týždňa tie jogovo tehotenské cviky, ale väčšinou mi pri nich asistuje syn a už sme tým pádom traja.

Uplynulý týždeň sa niesol v znamení dvoch osláv, obaja bratia majú narodeniny pár dní od seba, plus odstup jedného roka. Obdivujem moju maminu, ako vychovala dvoch krpcov naraz, a to nehovorím o tom, že o 13 rokov som prišla na svet spolu s mojou dvojičkou. Takže mamina si dala štyri deti na dve etapy. Takže sme aj pooslavovali, ja samozrejme ako šofér, ale som spokojná. Prejedli sme sa, raz som to dokonca nezvládla a bolo mi celú noc zle. Môj manžel hovorí, že nemôžem jesť nič ťažké. Ja hovorím, že nemôžem jesť nič dobré, a takmer nič, čo mi chutí. To je jediná nevýhoda môjho tehotenstva. Okrem feferóniek, ktoré by som jedla od rána do večera. Ale obmedzujem sa na raz do týždňa.

V nedeľu k mäsku som samozrejme neodolala, aj keď som videla pohlľady mojej mamy, ktorá mi neraz hovorila, aby som ich nejedla, keď som tehotná. Vraj budem mať zlé dieťa. Pri synovi som ich tiež jedla a teda musím povedať, že je živý dostatočne. 🙂 No, podľa mňa je oveľa lepšie mať živé dieťa, ako dieťa, ktoré sedí pri maminej sukni a ani sa od nej nepohne. To by som si myslela, že je chorý, alebo sa mu niečo stalo… Tak uvidíme, aké bude toto v brušku. Každopádne, aké bude, také ho budeme milovať.

PS: Fotky tortičiek som piekla minulý týždeň bratom na oslavy.

Jana je v 17. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?