17. týždeň tehotenstva: Nečakané problémy
BUDÚCA MAMIČKA MARTINA Je zvláštne, ako osud dokáže pomiešať karty. Niekedy sa cítim ako v jednej veľkej počítačovej hre, kde nejaký pubertiak rozhoduje o našich životoch a hazarduje s nimi podľa uváženia jeho poblázneného mládežníckeho rozumu. Viac by sa mi páčilo, keby som si mohla pomiešať karty sama a sama sa rozhodnúť čo ako bude a čo vôbec príde a čo nie. O čo by bol život ľahší.
Foto z ateliéru Ina Foto, www.inafoto.sk
Určite by som si nenaordinovala po príjemnej dovolenke žiadnu šokovú terapiu a už vôbec nie takého druhu, aká čakala mňa. Prileteli sme v noci z nedele na pondelok a tak sme všetci rovno zaľahli a šli spať, naberať silu do nového pracovného týždňa. Po skromných troch hodinách spánku som sa vrhla na kufre ako sup, začala vybaľovať, triediť, prať a všetko to, čo sa bežne po príchode z dovolenky domov robí. Okrem týchto štandardných záležitostí, som sa chcela informovať u gynekológa na výsledky z krvi, ktorú mi odobrali posledný pracovný deň pred odletom na dovolenku, keďže som sa k nim skôr nedostala.
A vtedy to prišlo. Všetky tie reči, že mám prísť radšej osobne a že to tak bude lepšie a do telefónu také veci nehovoria a blá blá blááá. V momente som obliekla syna, a verejne sa priznávam, že som ho bez raňajok odniesla k mame a do 20 minút od telefonátu som sedela v čakárni u doktora.
Výsledky krvi samozrejme neboli ukážkové, ako sa dalo predpokladať už na základe rozhovoru a mne sa už pri prekročení prahu do ordinácie začali valiť krokodílie slzy po lícach. Netrvalo dlho a bola okolo mňa mláka pri počúvaní všetkých možných druhov testov, ktoré by som mala absolvovať a nasávaní informácií, ktoré by som mala vedieť. Vyšla som z ordinácie s obrovským množstvom výmenných lístkov, telefónnych kontaktov a adries kam mám zavolať a ísť na vyšetrenie a jednou veľkou, ale totálne prázdnou a boľavou makovicou na krku. Chvíľu som sedela len tak na parkovisku v aute opretá o volant a snažila sa vstrebať tie neuspokojivé výsledky, no vety typu „si mladá a tie testy nie sú na 100%“ mi vôbec neprišli uspokojivé a nenašla som ani žiadnu inú, ktorú by som za uspokojivú mohla považovať.
Prišla som domov, zmyla zo seba potok sĺz a začala vytáčať telefónne čísla a objednávať sa na vyšetrenia. Teraz mi ostáva už len dúfať, že tomu pubertiakovi, ktorý hrá tú počítačovú hru, v ktorej sa mi dnes zrútil domček z kariet, sa len šmykla ruka a napraví, čo pokazil. Verím, že budúci týždeň bude pozitívnejší.
Martina je v 17. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?
-728x409.jpg)
