19. týždeň: „Nedá sa opísať, ako mi je alebo Nedá sa ujsť“

Posledných pár dní nedokážem vypnúť mozog, zastaviť tok myšlienok, pocitov, sĺz… Písanie tohto blogu mi pomáha, pretože si vždy poviem, že si to možno prečíta niekto, kto sa v tom nájde a zistí, že nie je sám, alebo mu to niečo dá.

Poznáte ten pocit, keď si večer ľahnete do postele a nedokážete vypnúť? Mojim liekom na to bol pohár dobrého vína a vyloženie nôh. Zistila som, ale že vyloženie nôh samotné mi nepomôže zastaviť tie pochody v hlave. Čas, samota a internet sú mocní čarodejníci, ktorí môžu byť pomocníkom, liečiteľom, ale aj úhlavným nepriateľom. Pohltená v kolotoči povinností bežných dní si často ani neuvedomujem, že budem matkou.

Dni kedy sa nemám čas zastaviť a zamyslieť nad inými vecami, ako prácou, domácnosťou, priateľmi atď. mám rada. Keď mám chvíľku čas, často zapnem „GOOGEL“ veď vie predsa všetko a čítam. Čítam všetko možné a snažím sa niečo naučiť, pripraviť, ale v konečnom dôsledku sa cítim hlúpo a zmätene. Takže sa snažím ovládať svoju zvedavosť. 🙂

Ľudský mozog je záhadou. V noci sa zobudím, všade vládne ticho, pokoj a tma a môjmu mozgu, ako keby ani nedochádzalo, že by mal spať a nie pracovať na plné obrátky. Čas v posteli, ktorý nedokážem využiť na spánok trávim zvyčajne rovnako. Občas si naozaj zaspievam „Nedá sa ujsť, pred sebou samým…“ Človek sa nemá kam schovať. Uprostred noci ma zobudí predstava, že to nezvládnem, že budem zlá matka, že sa zbláznim, že Guličke nedokážem dať všetko, že priateľ ma neuvidí už viac ako ženu, ale len ako matku. Dokonca sa stane, že premýšľam, či som nič v práci nezabudla, čo budem robiť zajtra a čo ešte musím stihnúť. Všetky tie zhluky slov sa medzi sebou prepúšťajú. Na šťastie časom ma to unaví a ponorím sa do ríše snov.

Najhoršia je v týchto dňoch samota. Samotu by som zadefinovala ako chvíle, keď prídem z práce a som príliš unavená niečo podniknúť a priateľ nie je doma. Vo chvíľach samoty sa bojím mojej nevedomosti, myšlienky, že sa nebudem vedieť baviť o inom ako o plienkach, zúbkoch a výchove, ale všetko by sa to dalo zhrnúť jedným slovom, bojím sa ZMENY… Nemám rada, akékoľvek zmeny a v prípade tehotenstva a materstva je tých zmien milión. Po všetkom tom negatívnom čo mi behá hlavou sa mi zrazu niekto zamrvý v bruchu. Ako by Gulička chcela povedať: „Haló som tu, neboj spolu to zvládneme, ja ťa ľúbim takú aká si!!!“ A tak si poviem, že mám ešte chvíľku čas pripraviť sa na všetky tie zmeny a viac sa stotožniť s rolou matky.

Dana je v 19. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?