19. týždeň a rozlúsknutie tajomstva

Ale už ho budem môcť oslovovať a rozprávať sa s ním v konkrétnom rode a nie len neurčito. Plus sa najviac teším, že manžel sľúbil, že keď už budeme vedieť pohlavie, môžeme sa reálne začať rozprávať o mene. Takže ja to vidím až tak reálne, že už takto týždeň budeme mať vybraté meno. Akurát som si nie istá, či sa s Vami oň podelím.

Uplynulý týždeň sa niesol v znamení (ako inak v mojom prípade) Vianočného pečenia. Pribudli nám doma v špajze ďalšie škatuľky s koláčikmi, už nachystané na Vianoce, ktoré sú samozrejme sem-tam otvárané za účelom vyjedania. Ale ako ja hovorím, keď chutí, je to radosť piecť.

Tehotenské problémy ma obchádzajú a ja dúfam, že to bude tak, až do pôrodu. Občas mi je ťažko na žalúdok, ale len v prípade, že zjem toho naraz viac. Očividne mi bábätko už tlačí na žalúdok a mám odsledované, že keď jem menej a častejšie, ťažko mi nebýva. Takže sa musím len ovládať. Tiež sledujem na sebe nárast na váhe, konkrétne v počte štyri kilogramy. Ťažko sa mi už obliekajú niektoré veci a keď sa mi to aj podarí, nevydržím v tom sedieť 8 hodín v práci. Takže si vyberám každé rané zo skrine pohodlné oblečenie. S iskričkami v očiach pokukujem po tých elegantných outfitoch a dúfam, že sa po pôrode do nich vpracem a budem krásne oblečená kočíkovať. Aj keď pravdupovediac, už sa vidím v teplákovej súprave a strapatá, ako behám s kočíkom po ulici… 🙂

Jáj, veľmi som spokojná s fotením, na ktoré som išla so stisnutým srdiečkom. Neviem si vybrať z toľkých krásnych fotiek mojich chlapcov. Môj malý syn si nechcel dať z hlavy dole čertovské rožky, ale nahovorili sme ho aj na anjelské krídla. Takže máme s každého rožka troška. Už si musím len vybrať a dám vyrobiť aj Vianočné pohľadnice, ktoré rozdám najbližšej rodine na pamiatku. Samozrejme starý rodičia dostanú viac fotiek, pretože moja mamina, aj svokor si robia doma tzv. výstavky s fotkami svojich vnúčat. My máme tiež doma „fotkovú“ stenu, kde je už teraz dosť fotiek, ale ešte veľmi veľa sa tam zmestí. Stena mapuje všetky dôležité udalosti, od našej svadby, narodenie syna a budeme pokračovať aj pri tomto drobcovi, až kým deti nevyrastú, alebo sa úplne odmietnu fotiť.

Rámiky keďže chcem mať rovnaké, už mám nakúpené do zásoby v rôznych zväčšených veľkostiach. Také dve fotky z terajšieho fotenia tam isto musia visieť už na Vianoce. V Nedeľu sme zapálili na Vianočnom venci tretiu sviečku. Syna najviac trápi, že kedy zapálime tú chudiatko najmenšiu. Keďže som kúpila postupné veľkosti kvôli obhoreniu. Ale majú na sebe aj čísla, a tak môj malý „podpaľač“ vie presne, ktoré má zapáliť a v akom poradí. Som na neho veľmi hrdá, aký je šikovný a to má 3,5 roka.

V sobotu doobeda mi hovorí: „Maminka, mám super nápad. Čo keby sme išli poobede, keď sa vyspinkám do kina??“ Aj napriek tomu, že manžel má sobotný večer vyhradený pre seba a futbal, neváhala som ani chvíľku. Veľmi rada trávim čas so synom, keď aj sama. Rozprávka ho veľmi zaujala, nebolo nám treba ani pukance, ktoré sme vlastne ani nestihli kúpiť. Potom som mu to chcela vynahradiť zmrzlinou, ale som si ju samozrejme aj sama zjedla, lebo syn mal starosti s letákom z Dráčika, ktorý stihol po ceste na zmrzlinu uchmatnúť s pred obchodu.

Cestou do auta vydrankal odo mňa v tom nemenovanom detskom obchode (ktorý väčšina rodičov isto veľkým oblúkom obchádza, keď ide okolo so svojimi deťmi) ešte malé autíčko a išli sme spokojne domov, kde nás už čakal manžel. Mimochodom už nám aj volal, že kde sme tak dlho. Čo sa nedá povedať o situácií, keď som bola v nedeľu poobede s kamoškami sama na oslave. To mu teda nenapadlo zavolať, že kde som. Z toho logicky vyplýva, že sa nebojí o mňa, ale o syna… Nevadí, aspoň o niekoho. 🙂

Jana je v 19. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?