> Blogy > martina172 >22. týždeň tehotenstva: Slzy šťastia
22. týždeň tehotenstva: Slzy šťastia
BUDÚCA MAMIČKA MARTINA Plakali ste niekedy tak, že sa vám nedalo často ani nadýchnuť? Že sa vám triaslo celé telo, tvár mokrú od sĺz a ruky až po lakte tiež, od ich utierania?
Foto z ateliéru Ina Foto, www.inafoto.sk
Mne sa to stalo nedávno. Ráno som bola na vyšetrenie srdiečka nášho babätka. Čakala som tam hodinu i napriek tomu, že som bola objednaná presne na termín. Nemám to rada a hlavne som sa sama na seba hnevala, lebo som si zabudla pitie v aute. Parkovisko nebolo ďaleko, dokonca bol v budove pri vchode určite aj automat na nealko nápoje, ale ak mám byť úprimná, tak trošku som sa bála odísť pred dverí, lebo tam čakali ešte ďalšie mamičky a nechcelo sa mi tam čakať ďalšiu hodinu navyše, kvôli tomu že som sa šla napiť. Navyše by som potom už nestihla výsledky z amniocentézy, po ktoré som si mala ísť hneď z tohto vyšetrenia a tiež som bola objednaná na termín.
Nakoniec som sa však dočkala. Ľahla som si v ordinácii na lôžko a hneď mi doktor začal pozerať bábätko a jeho srdiečko. Vyzeralo to tak, že zaúčal jedného mladého doktora, preto to asi všetko tak trvalo, ale na druhej strane mi to vyhovovalo, lebo som počula presne, čo vidia či je to všetko v poriadku a všetky vysvetlivky k tomu. Na záver vyhlásil, že srdiečko je úplne v poriadku. Vyšla som z ordinácie vysmiata ako lečo. Kým som prišla k autu, tak sa mi už do očí valili slzy.
Hnala som sa cez mesto plná očakávania a aj strachu, čo sa dozviem z výsledkov na genetike. Došla som akurát včas. Ihneď ma pani doktorka vzala do ordinácie a hovorí mi: „No, prišli nám tie výsledky z amniocentézy…“ tá veta sa dá vysloviť za sekundu… no ja som mala pocit, že to hovorila aspoň hodinu. Že jej ktosi natiahol magnetofónovú pásku alebo mi ktosi spomalil film pred očami. „….a je to všetko v poriadku.“ Vtedy som sa strašne rozplakala. V tom okamihu som už nepočula nič, hoci som vnímala, že mi niečo hovorila. Asi namerané hodnoty, no pre mňa ako laika aj tak tie čísla neznamenajú nič. Dôležité bolo to, že je všetko v poriadku. Spýtala sa ma aj či vieme pohlavie a či chceme vedieť. Povedala som, že vieme, no plakala som ďalej ako o život. V tom mi potvrdila, že čakáme ZDRAVÉHO chlapčeka.
Nikdy som nemala nutkanie doktorov pri preberaní výsledkov obíjmať, ale túto pani doktorku som musela. Možno preto, že nikdy mi pri tých výsledkoch nepadol taký kameň zo srdca, ako v ten deň.
Vyšla som uplakaná z ordinácie a v čakárni bola sestrička s jednou pacientkou. Obdarili ma ľútostivými pohľadmi, no ja som im na to s úsmevom cez slzy povedala: „To od šťastia sú tie slzy!“ A tak sa im na tvári vyčarili úsmevy a ja som si odcupitala s revom na parkovisko. No a čo že sa na mňa každý pozeral. No a čo že som bola mokrá, rozmazaná a špinavá. Bolo mi to jedno, lebo som tá najšťastnejšia mama pod slnkom.
Martina je v 22. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?