23. týždeň: Hudba a emócie

Veľmi sa mi zapáčila myšlienka, že Gulička už počuje a vníma všetko. Resp. vníma nie len môj hlas, ale aj iné hlasy či hudbu. Niekde som čítala, že hudbu si dokáže dokonca zapamätať a keď sa narodí, známa melódia ju môže dokonca upokojiť či dokonca uspať. Veľmi pekná predstava nemyslite?

Týždeň sa niesol ako zvyčajne v znamení práce, koordinovania mojej novej kolegyne a tešenia sa na víkend. V práci sme mali poradu. Predostrela som tam plán čo chcem ešte stihnúť, čo si kto vezme na starosť a čuduj sa svete uľavilo sa mi a už toľko nad tým po nociach nešpekulujem.

Každé ráno vstávam a púšťam moju obľúbenú hudbu. Ak sa mi ráno nechce vstať pustím si niečo rezké, tancujem, spievam a snažím sa čo najpozitívnejšiu naladiť. Samozrejme ako každá žena ráno stojím pred skriňou a snažím sa niečo vymyslieť. Ako sa tak na seba pozerám do zrkadla vidím, že je čoraz ťažšie nájsť niečo v čom sa cítim pohodlne. Rock, metal, klavír, pop, soul, skrátka všetko pri čom mám práve chcenú emóciu. Zistila som, že Gulička sa vrtí úplne inak pri dobrej hudbe, ako keď som napríklad v robote a musím pod tlakom riešiť nejaký problém. Môj spev nestojí za veľa, ale lepšie ako nič, no nie? Veľmi sa jej páči napríklad Tublatanka, Team, Peter Lipa či Jarko Filip, Queen či Kiss. Evidentne má dobrý vkus po maminke 🙂 A tak pevne verím, že keď sa narodí a ja jej pustím „Cez okno“ alebo „Kým pri mne spíš“ pekne sa usmeje a spokojne zaspí. Dôležité je, že sa cítim dobre a má to pozitívny vplyv, nie len na moju psychiku.

V sobotu večer sme sa vybrali na festival. Viem, samozrejme sa nájdu, ženy čo by si poťukali po hlave, že ako som tam mohla vôbec ísť. Už počujem niektoré úzkostlivé „tehuľky“, ktoré sa boja hluku (lebo však to dieťa môže ohluchnúť), ľudí (niekto do mňa môže vraziť), zimy (môžem prechladnúť) alebo snehu a ľadu (môžem sa pošmyknúť a spadnúť). A tak som sa vybrala za ďalšou hudobnou emóciou, dobre oblečená, bezpečne obutá a neprivolávala obavami nič zlé.

Na Donovaly feste sa dražili veci pre nadáciu podporujúcu deti s rakovinou, samozrejme som mala slzy na krajíčku (hormóny sú hormóny). Zaspievali sme si Hex, Iné kafé a trošku sa vytancovali na Polemic. Počas spievania „Ona je taká no toto oó“ sa mi nahrnuli zas slzy do očí. Ako si mi došlo, že fáza bezstarostnej zábavy, festivalov, vysedávania na vínku a zodpovednosti len za seba sa končí. Nebojím sa priznať, že mi je z toho občas smutno. Mám rada život aký žijem. Ale na druhej strane viem, že zmena, ktorá ma čaká sa mi bude tiež páčiť, len je to ešte stále neprebádané územie…

 Dana je v 23. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?