24. týždeň – Nie je strach ako strach…

Ako zvyčajne sa môj týždeň niesol v znamení pracovného nasadenia. Rozhodla som sa, že budem chodiť na jogu, ale dáko sa k tomu neviem donútiť, keď vždy sa dá robiť niečo iné. 24. týždeň som namiesto jogy skočila so šéfkou na rezni a pečených zemiakoch (darmo priority sú priority). 

V piatok sme sa s priateľmi vybrali po práci na Moravu. V nádhernom prostredí vinárskej oblasti sme strávili pekný piatkový večer. V sobotu ráno začali lukostrelecké preteky. Pobehovali sme pomedzi prekrásne vinice a užívali si prvé jarné lúče slnka. Veľmi mi to pomohlo. Dúfam, že budem môcť strieľať ešte pár týždňov a budem mať silu loziť po lese a naťahovať luk..

Tento týždeň som sa často zamýšľala nad tým, čo všetko sa udialo za necelý rok. V lete som zistila, že som tehotná (Nikdy nezabudnem na ten zvláštny pocit, ktorý som si nedokázala vysvetliť). Keď som sedela v práci a na stole ležal test s dvomi paličkami mala som pocit, že sa mi to sníva. Tento pocit, že som ako Alenka v ríši divov pokračoval pár dní, kým som sa s tým nezačala stotožňovať. Vtedy ma ani nenapadlo, že o svoje prve bábo prídem. Pamätám sa ako som sedela na pohotovosti a v strachu čakala na verdikt. Nerozumela som prečo sa to stalo mne. Vesmír je mocný čarodej a len on sám vie, aká udalosť má aký zmysel. Všetko sa to zomlelo deň po zaplatení dovolenky. A deň pred doletom som ležala v posteli na klinike a čakala na kyret. Vykúpením bol útek resp. odlet do Egypta. Ležala som tam na pláži a so sluchátkami v ušiach a premýšľala. A áno už teraz viem, že sa to muselo stať. Nikdy som sa nevidela v roly matky (stále sa tak nevidím na 100%). Ale všetko čo sa udialo ma zmenilo. V tejto časti života som zažila moje prvé  tehotenské strachy: čo povie priateľ na to, že som tehotná? Čo v robote, kde som sľúbila, že ešte dva roky sa také nič nestane?

Druhá fáza strachov súvisela s mojim potratom: čo povie doktor v nemocnici? Prečo ja? Prestanem niekedy nad tým premýšľať? Ako možno viete po kyrete by nemala žena otehotnieť skôr, ako po troch mesiacoch. Ja som však otehotnela už po dvoch. V ďalšej etape som sa teda bála: Zvládne moje telo to rýchle tehotenstvo? Pomôžu tie hormóny na udržanie? Nenájdem krv na nohavičkách? Prečo ten čas nejde rýchlejšie? Po tejto najviac stresujúcej časti môjho tehotenstva sa môj život niesol v znamení iných strachov: Výsledky triple testov?Čo povie doktor na veľkom sone?Budem dobrá matka? Nebude mi chýbať môj doterajší život?

A áno možno sa občas niekomu zdá, že beriem tehotenstvo na ľahkú váhu, alebo nebudím dojem, že sa neteším, lebo o tom stále nerozprávam, nenakupujem výbavičku a neskáčem meter dvadsať. Vidím však všetky súvislosti aj to krásne aj to čo mi robí starosť. To ako sa chovám navonok je môj spôsob ako bojovať s mojimi strachmi. Došlo mi, že sa nikdy neprestanem báť. Matky si dôvod na strach nájdu už navždy, pretože už nikdy nebudú zodpovedné len sami za seba a ich šťastie nebude prvoradé. Je len na nás budúcich matkách a matkách, aby sme sa s tým naučili žiť.

 Dana je v 24. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?