25. týždeň v znamení prerábok…

Ak som v minulosti šomrala a nechápala matky, čo zapnú dieťaťu rozprávky, aby mali od nich pokoj, a lakujú si nechty, tak ich nechápem ani teraz. Avšak ak mu zapnú rozprávky z dôvodu, že nechcú spať na chodbe a treba dať do poriadku spálňu, alebo detskú izbu po murároch/natieračoch… tak každú jednu maximálne chápem a súcitím s ňou. Ja by som sa bola radšej hrala so synom s legom, ako každý deň po práci 4-5 hodín upratovať to isté niekoľko krát. Plus zo dve hodinky treba rátať na dieťa, na jeho stravovanie, večerné kúpanie, a pod… Takže bola takmer pol noc keď som sa unavená zrútila do postele.

Našťastie ma manžel prekvapil tým, že prišiel domov zo služobnej cesty o deň skôr, teda o pol dňa skôr, keďže prišiel v noci. A na druhý deň po práci som mohla počítať s jeho pomocou. A to už bol posledný deň, kedy som videla chlapov v montérkach a s úsmevom na tvári som ich vyprevádzala s nášho domu. Ale lepšie to takto zvládnuť s jedným dieťaťom, ako potom s dvomi a jedným ešte veľmi maličkým. Takže som aj veľmi rada, že už môžem pomaličky zariaďovať detskú izbičku.

A napriek tomu, že som nemala čas na seba, pocitov mám toľko, že neviem s čím začať. Asi najskôr tým, že malému sa v brušku nepáči, keď mňa to bruško bolí. Áno, bolievalo ma bruško každý deň pri upratovaní a nebolo to vôbec jednoduché. Tiež som veľmi často musela chodiť na toaletu. Skoro ako pri synovi v posledných mesiacoch tehotenstva. Po upratovaní keď som si ľahla, tiež chvíľu trvalo, kým to povolilo. Takže som si medzi upratovaním, umývaním podlahy a okien robila krátke prestávky. Počas týchto som sa na päť minút venovala synovi, ktorý sa samozrejme dožadoval mojej pozornosti. Pretože jeho nebavilo pozerať rozprávky celé poobedie a snažil sa vymýšľať iné hry, do ktorých ma chcel veľmi zapájať. Tak ja som si vždy ľahla na gauč s nohami hore a on ma za tú chvíľku stihol poobkladať autíčkami, alebo rôznymi zvieratkami.

Aj keď by som tak vydržala ležať aj hodinu, nemohla som. Ale ako píšem, už to máme za sebou a sme zabehnutí v starých koľajach. Bruško ma už nebolí, potreba na toaletu sa tiež vrátila do normálu. Je mi jasné a som si vedomá toho, že som si za tie stavy – bolesti mohla sama. Chcem ale napísať, že by som nikdy vedome neohrozila svoje dieťa, a keby mi bolo veľmi zle, tak sa na to vykašlem. Ale na druhej strane ja hovorím, že tehotenstvo nie je choroba. A ak chceme my tehotné normálne fungovať a žiť, musíme sa to naučiť s tým, že to nie je v tomto stave a nabratými kilami sústredenými prevažne na jednom mieste, vôbec jednoduché. Apropo, keď sme už pri tých kilách, tak sa mi o nich aj sníva.

Na poradňu idem v prví februároví pondelok, ale že sa mi fakt snívalo, odhodlala som sa dnes ráno postaviť na váhu a ukazuje 7+. Čo je zatiaľ v norme, akurát neviem do kedy to tak bude. Vzhľadom k tomu, že počas písania tohto krátkeho blogu som zjedla polovicu pomela, balík sladkých pukancov, 2 škvarkové pagáče a začala som uvažovať nad zmrzlinou. Okrem sladkého, ktoré mi ide v akejkoľvek podobe na chuť, musím mať každý deň v jedálničku pomelo. Neviem bez neho byť ani jeden deň. Preto dúfam, že jeho sezóna sa ešte nekončí. V opačnom prípade by som si musela nakúpiť na tri mesiace dopredu, len neviem akú má trvanlivosť… pretože u nás sa dlho nikdy neohreje a to ho kupujem na množstvá.

Včera som išla v jednom hypermarkete k pokladni s ôsmimi kusmi a teda sa niektorí odvážlivci na mňa pozerali s otázkou v tvári, či hádam z toho nevyrábam deťom výživu, alebo čo. 🙂 O zmrzlinu som sa tiež musela „pobiť“. Keďže je jedna moja obľúbená a nie lacná, práve teraz v akcii, tak reku zoberiem všetky tégliky, čo majú. Však je jedno, či to bude u nás doma v mrazničke, alebo v hypermarkete. Keď som si ich spokojne vyberala a nakladala do košíka, začali sa za mnou tvoriť rady, a ľudia sa na mňa vyčítavo pozerali, či to naozaj myslím vážne. Jeden pán sa odhodlal opýtať, či by som mu jednu s makadamiovými orieškami a karamelom nevymenila za iný druh. Na jeho otázku som mu povedala, že v žiadnom prípade, inú neľúbim. Už keď veľmi dobiedzal a snažil sa ma presvedčiť, že aj cheesecake je veľmi chutný, som sa k nemu otočila a ukázala som mu moje brucho. Samozrejme som hodila výčitku, že to si malý pýta a nie ja, tak, aby to počuli všetci v rade za mnou. Nech nemusím všetkým vysvetľovať, prečo všetky kusy z jedného druhu zmrzliny idú so mnou naložené k pokladni… 🙂

Koniec 26. týždňa zavŕšime na wellness pobyte v Turčianskych Tepliciach, takže o tom, že sa teším, nemusím hádam ani písať… 🙂

Jana je v 26. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?