32. týždeň – Je čas pomaly všetko dokončiť, alebo už nevládzem s dychom

Sú dni kedy už nemám pocit, že som 100% človek v práci, doma, alebo aj sama pred sebou. Postupom dní nevládzem s dychom. Tento týždeň som absolvovala poslednú služobnú cestu do hlavného mesta a cestou domov vo vlaku (na tieto cesty som začala využívať radšej verejnú dopravu, lebo áno už sa necítim ani ako 100% šofér) som ako zvyčajne premýšľala. Je veľa vecí, ktoré potrebujem stihnúť, ale hlavne vládať stihnúť.

V prvom rade čas uteká ako opreteky a mne ostávajú posledné dva týždne v práci a aj to skrátené. V Bratislave som všetko zvládla, ale s obrovským vypätím síl. Samozrejme k nepohode mi prispievajú čoraz zväčujúce sa opuchy nôh a rúk a aj to, že mladý muž je stále otočený hore hlavou a s radosťou ma kope presne tam, kde sa mi to vôbec nepáči. A vraj deti v tomto týždni spia 90% času. To by som si pozrela tých vedcov čo toto vypočítali. Isto ani jeden z nich nebol matkou. Každopádne sa snažím v práci všetko dokončiť a nechať po sebe čistý stôl, ale hlavne už to beriem s rezervou a práca už nie je na prvom mieste. (To bol teda boj, začať vnímať seba a to, že budeme rodina ako prioritu).

Ďalšou z vecí, za ktoré som veľmi vďačná hlavne priateľovi je dokončenie detskej izby. Keď sme kúpili byt jedna miestnosť dostala meno 13. komnata. Dlho sme s ňou nič nerobili, neboli tam ani stierky ani podlaha, vôbec nič. Je krásne mať detskú izbu ako s katalógu, ale ja si aj tak myslím, že stačí ak je izba pekne zariadená a okrem toho, ten drobec bude tráviť najprv čas s nami v spálni a ako má zariadenú izbičku, na tom mu zas tak záležať nebude. Izbu sme preto zariadili nábytkom z mojej detskej izby, pridali postieľku (nechcem ju mať ešte v spálni, lebo mám z tej prázdnej postieľky, také zmiešané pocity). Myslím, že ušetrené peniaze na zariaďovanie detskej izby nebude problém investovať. 🙂 Izba vonia novotou, tak isto aj postieľka a nový matrac. Veľmi sa z toho teším.

Som naozaj rada, že priateľ ma presvedčil kúpiť aj nejaké veci a tak akú takú základnú výbavu už mám uloženú v skrini. Bol to od neho veľmi prezieravý ťah, pretože asi vidí, že chodenie po obchodoch ma bude stáť čoraz viac síl. Treba ešte dokončiť veľa vecí, alebo detailov, dokonca som si napísala zoznam.(Asi aj preto, aby som sa uistila, že tých 6 týždňov čo budem doma budem mať čo robiť, pretože z toho, že budem zrazu nečinná doma mám miernu paniku).

Cez predĺžený víkend sme boli pri rodičoch na dome. Otec skonštatoval, že pokosiť ešte zvládam a tak som sa preháňala s kosačkou a nebudem klamať, nikdy to nebolo pre mňa také namáhavé. Bude to aj tým, že váha na mňa zažmurkala magické číslo 100. Ani si len nejdem predstavovať, koľko budem vážiť tak o mesiac či pár dní pred pôrodom. No nič aj keď nevládzem s dychom alebo sa mi nebude chcieť, sľúbila som si, že žiadne výhovorky a budem sa čo najviac hýbať. Na prvého mája sme sa síce nebozkávali pod čerešňou, ale zato sme strávili s priateľom krásny slnečný deň v prírode. A aj na náš vzťah pasuje slovo DOKONČIŤ. Každý deň sa tešíme viac a viac a zároveň si viac a viac užívame prítomnosť toho druhého a chvíle kedy sme tu len jeden pre druhého…

Dana je v 32. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?