32.týždeň a už to prestáva byť sranda… :D

Skoro mi zabehlo, nevedela som, či som ja pozadu, alebo ona popredu. Ale asi najskôr to prvé. Nejako mi to zrejme nedochádza, že tu už naozaj prestáva byť sranda. Preto si dávam za záväzok tento týždeň ešte dokúpiť nejaké drobnosti do pôrodnice a pre bábätko. Zbaliť tašku s vecami si dávam ako záväzok na budúci týždeň a potom, (ak motyka vystrelí a môj manžel konečne dokončí skrine do detskej izby) aj operiem vecičky po synovi a pekne si to všetko nachystám už do novej izbičky.

Teším sa na to, ako si to budem všetko preberať, pozerať, spomínať, aký bol tento náš už takmer 4 ročný chlapček malinký. Teším sa aj na to samotné pranie a žehlenie, pretože to znamená, že budem mať krásne oblečené a voňavé bábätko. Hovorí sa, že bábätká, alebo teda deti sú krásne aj keď sú špinavé. Ja z vlastných postrehov musím za seba konštatovať, že pre mňa nie je nič horšie, ako soplavé deti, prípadne deti, ktorú sú síce špinavé od blata, alebo piesku a nie je to čerstvá špina. Nebudem sa tváriť, že môj syn sa nikdy nepolial, nezašpinil od trávy, piesku, alebo blata. Ale pre mňa je veľký rozdiel medzi špinou a „zažratou“ špinou. Takže pre mňa je najkrajšie dieťa čisté dieťa, či už má rok, alebo štyri.

Ale aby som sa vrátila späť k téme. Okrem zariadenia izbičky a nachystania si vecí potrebných na príchod bábätka, musím toho v apríli ešte veľa stihnúť. Preto v apríli, lebo ešte do konca mesiaca pracujem a zaúčam si náhradu za seba v práci. Je to oveľa náročnejšie ako som si predstavovala. Okrem toho, že musím rozprávať takmer celý deň v jednom kuse. Okrem toho, že sa snažím všetko kontrolovať, neviem si zvyknúť, že pracujem a nemám zamestnané ruky. Alebo teda, že pracujem a nemôžem to hneď nahodiť do pc, odpísať na mail, alebo rýchlo vystaviť faktúru. Je to len o zvyku a ja ešte tie 2 týždne vydržím a urobím všetko preto, aby som kolegyňu zaučila najlepšie ako viem. Je mi úplne jasné, že každý je nahraditeľný. Tak ako som bola pri prvej materskej, tak aj teraz som si istá, že všetko bude fungovať aj bezo mňa. Akurát by som chcela, aby to fungovalo hneď od prvého dňa, ako tam už nebudem a to je teraz moja najväčšia pracovná starosť.

Ďalšia najdôležitejšia informácia z môjho 32.týždňa tehotenstva je tá, že som bola prvý krát na pásoch/na monitore. Veľmi som sa na to tešila, už pri synovi som na to chodila s radosťou. Je to také iné, síce viete, že dieťatko sa hýbe a je živé, ale keď sa zaznamenáva tlkot jeho srdiečka a všetko je v poriadku, ste tá najšťastnejšia na svete. Tak som si veľmi užila tých 20 minút s mojím bábätkom, stískajúc v ruke tlačidlo. Použila som ho síce len pár krát, ale vraj aj keď malý spinkal, je všetko v poriadku a záznam bol podľa slov doktorky ukážkový. Už sa neviem dočkať na ďalších 20 minút strávených v kresle, pozorujúc ako zo stroja vychádza záznam o tlkote najmenšieho srdiečka v rodine…

Jana je v 32. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?