33. týždeň tehotenstva – výlet do českého Vsetína – pôrodnica

Pôrodnica je omnoho menšia ako v Trenčíne, komorná a prevláda v nej doslova „priateľská rodinná atmosféra“. Niečo také som si želala, nakoľko moja povaha je kľudná a nerada znášam stres. A hlavne, keď sa po pôrode budem chcieť naplno venovať novorodeniatku. Verím, že sa tam budem určite cítiť dobre. Ak to teda všetko stihneme načas, predsa len cesta trvá zhruba hodinu a pol. Na toto stretnutie sme zobrali so sebou aj Paťka. Paťko bol zlatý. Vlastne on je po nás po oboch kľudnej povahy. Skoro nikdy nevymýšľa, keď ho so sebou vezmeme niekam niečo vybaviť…

Na moje prekvapenie, všetko je v tejto pôrodnici tak ako by som si želala. Dokonca sa postarajú aj o môjho muža, ak by pôrod trval moc dlho. Bude môcť si tam oddýchnuť. Po pôrode by som vo Vsetíne zostala štyri dni sama s Tomáškom. Myslím sama bez návštev, pretože môj manžel sa bude musieť postarať o sťahovanie. Dúfam, že to všetko zvládneme a ja si po pôrode nájdem aj trochu času popri zotavovaní aj na zoradenie si vecí v novom dome. Posledné dni sme v jednom kole. Môjho muža stretávam až večer, unaveného a tak trochu „ulietaného“ zo všetkých povinností, ktoré mu rekonštrukcia domu prináša.

V tento deň sme mali obaja nejakú napätú náladu. Je to skôr výnimočné, pretože my sme obaja najradšej v kľude, nikdy sa nehádame a nedaj bože sa na seba vzájomne nejak dlho hneváme, alebo kričíme – to už vôbec nie. Toto bola nejaká zvláštna situácia. Ale na druhej strane sa ani nečudujem. Moje telo naberá extrémne rozmery, moje tehotenské hormóny zase vystrkujú rožky a na môjho muža sú kladené vysoké nároky a ja od neho ešte vyžadujem zvýšenú pozornosť. Nemôžem mu s ničím pomôcť. A pritom tak veľmi by som chcela…

Zdravotne sa cítim celkom dobre. Ak počúvam svoje telo, čo odo mňa chce, je to všetko OK a dá sa to zvládnuť. Na sebe mám už skoro dvadsať kíl navyše. A všetko si pýta svoju daň. Tehotenské bruško sa stále zväčšuje a ja mám pocit, že sa to už snáď ani nedá. Také je obrovské. Pri požiadavkách, aké si kladie na mňa moje tehotenstvo musím striktne počúvať jeho inštrukcie, inak by bolo zle. Moje telo potrebuje byť zrazu pomalšie, stále iba polihuje, oddychuje. Ak nepočúvnem, rýchlo sa zadýcham a nevládzem. Začne mi tvrdnúť bruško a nakoniec aj tak musím zastať a vyložiť si nohy. Nehovoriac o tom, že bábätko v brušku dočiahne snáď úplne všade. Niekedy ho cítim ako kopká až niekde pod krkom…

S Patrikom si robíme program cez deň doma a podvečer, keď už nie je až také teplo ideme von na zmrzlinku, na húpačku, alebo na pieskovisko. Tiež musí mať so mnou trpezlivosť, pretože moja pomalá chôdza vyzerá ako keby šiel so sto ročnou babičkou na vychádzku. 🙂 Ale je zatiaľ tolerantný… Bojím sa čo bude. Veľmi ľúbim svoje prvé dieťa – Paťka. A teraz sa budem musieť s láskou podeliť medzi dvoch súrodencov. Bojím sa toho, aby som dokázala Paťkovi venovať toľko lásky ako doteraz bez toho, aby si všimol, že sa o mňa už bude musieť podeliť. Ale to je asi len naivná predstava. Nuž, nejako to musíme doladiť za pochodu k spokojnosti všetkých… Dúfam, že s Paťka a Tomáška budú najlepší súrodenci na svete a budú sa mať veľmi radi. 🙂

Majka je v 33. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?