33.týždeň mal dva dni…

Takmer celý týždeň som po práci pracovala na tom, aby mal môj syn a manžel cez víkend skvelú oslavu narodenín. Syn má síce narodeniny až tento týždeň, ale rozhodli sme sa ich spojiť s manželovými, ktoré boli pred tromi týždňami. Tak sa stalo, že oslava bola 4 dni pred oficiálnymi štyrmi rokmi nášho prvorodeného syna.

Tak som každý deň po troške chystala výzdobu, slané aj sladké koláčiky, pohostenie pre gratulantov a samozrejme tortu. Syn si mohol vybrať, akú si prosí. Tak pri skromnosti neostalo a vybral si poschodovú ninjago tortu. Našťastie si rozkázal, že ninjovia sa musia dať potom používať na hranie, z čoho som mala nesmiernu radosť. Pretože mi odpadla starosť s modelovaním figúrok a tieto som kúpila umelé. Okrem torty si nakázal makrónky, tie mu veľmi chutia. Najlepšie čisté, bez krému. Nevie sa nikdy dočkať, kým ich upečiem a hneď po upečení zje na posedenie aj 10 kúskov. Aj to ho musím brzdiť, že sladkého má už na ten deň dosť.

Tortu som dokončievala večer/v noci pred oslavou. Ale ako moja mamina skonštatovala, že aspoň viem pochopiť, čo všetko urobia matky pre svoje deti. Je jedno, či som unavená, hladná, alebo nebodaj smädná, keď si dieťa rozkáže poschodovú ninjago tortu, tak mu ju maminka s radosťou upečie. A stálo to za to! Syn sa tešil neskutočne, manžel menej, keďže som na vrch torty okrem čísla štyri napísala aj jeho vek. 🙂 A to práve preto, lebo som ho chcela potešiť, že torta je spoločná, nie preto, že som mu chcela pripomenúť, že o rok budeme mať okrúhly dôvod na poriadnu „žúrku“. Ale tešil sa v konečnom dôsledku aj on a hlavné bolo, že gratulantom chutila nie len torta, ale všetky koláčiky a celé pohostenie.

Napriek všetkým tým behačkám a nekonečnému státiu pri rúre na pečenie, som sa cítila výborne. Naozaj, celý týždeň mi bolo psychicky fantasticky, čo sa odrazilo aj na fyzičke. Aj keď som miestami cítila, že nohy už majú z celého dňa dosť, v noci som veľmi dobre spávala a telo si dostatočne oddýchlo. V stredu som nezmeškala moju milovanú jogu a dodala si energiu na ďalšie dni. Tuším, že som ešte nespomenula, že od siedmeho mesiaca mávam hlavne v noci kŕče v nohách. Neviem presne povedať, z akého dôvodu vznikajú. Zrazu ma len zobudí neznesiteľný kŕč v lýtku, členku, alebo dokonca v päte. Nepomôže mi vystrieť nohu, nepomôže, keď si ju začnem šúchať. Len to musím pretrpieť a počkať kým kŕč zmizne tak rýchlo, ako prišiel. Neviem síce z čoho kŕče vznikajú, ale trošku som zistila a stále zisťujem ako ich aspoň obmedziť. Pretože odstrániť úplne sa mi ich asi nepodarí.

Mávala som ich aj pri prvom tehotenstve, a tiež som skúšala všetko možné aj nemožné, aby som ich nemala. A tak mi z toho všetkého vyšlo, že kŕčov je menej, keď si zacvičím jogu, alebo sa len tak trošku ponaťahujem. Tiež mi veľmi pomáha, keď mi manžel pomasíruje nôžky, alebo ako to bolo tento týždeň, trošku som si ich medzi pečením a státím pri rúre vykladala na gauč a syn ma s radosťou obkladal hračkami… Hlavné je, že sme všetko zvládli v zdraví a šťastí oslávencov, pretože keď je dieťa spokojné, je spokojná aj maminka. A keď je spokojná maminka, je spokojný aj ocinko… 😀

Jana je v 33. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?