36. týždeň – Prvý krát na pôrodnom oddelení a AUU moje nohy

Druhý týždeň, ktorý som trávila už v pohodlí domova ušiel neskutočne rýchlo. Z môjho plánu resp. zoznamu úloh som sa snažila škrtať, ale veľmi mi to nešlo. Všetko mi totiž ide pomalšie ako by som chcela. Samozrejme opäť som trávila večery pri počítači a veselo do neho šťukala pracovné veci. Dva dni som strávila pri mojej babičke. Trošku oddychu alebo ako som to nazvala ja „skrátené prázdniny“. Veľmi dobre mi to padlo až na fakt, že sa už nikde pohodlne nevyspím. Miesto kde spím ako tak je naša posteľ aj keď tiež to nie je ono. Mladý muž ma budí v pravidelných dvojhodinových intervaloch. Podľa biorytmu nášho syna by som si mohla nastaviť pokojne aj hodiny. Netuším ako to robí, ale zrejme ma chce na niečo pripraviť. Ako pribúdajú dni kedy nespím som veľmi nervózna, urážlivá a protivná. V skutku si to uvedomujem, ale žiaľ nemám energiu sa ovládať. Sobotu večer sme boli na koncerte a naozaj moje nohy sa už bránia takýmto akciám 🙁 Najhoršie je, že nohy ma bolia aj od chodidiel. Už si dokážem obuť len jedny topánky a keď sa ráno zobudím nemôžem ohnúť prsty a rukách lebo mám spuchnuté aj tie… V nedeľu sme absolvovali fotenie. Bolo to krásne. Vonku svietilo slniečko a všetci traja sme si to užívali. Fotili sme v parku a mali sme so sebou kadejaké hlúposti na krajšie fotky takže som veľmi zvedavá aké budú. Som veľmi rada, že sme neminuli peniaze na 4D sono, ale radšej investovali do takéhoto krásneho fotenia 🙂
Konečne nastal deň na, ktorý som sa veľmi tešila a to prvý v nemocnici. Bolo neskutočne teplo. Išla som tam plná očakávaní, pretože som stále nervózna či naozaj budem musieť ísť na ten cisársky alebo nie.
Neviem ako iné matky, ale počúvať srdce nášho drobca sa mi veľmi páčilo a upokojilo lebo som počula ako krásne pravidelne bije. Ako som tam tak ležala sestrička mi pchala prst do nohy a usmievala sa. Ostala mi tam obrovská priehlbina. Sama som z tých nôh dosť zúfalá a keď som si pýtala radu dostala som prozaickú odpoveď: „Slečna jediné čo spoľahlivo pomôže je PORODIŤ “ 🙂
Po počúvaní srdiečka som sa presunula k pánovi primárovi. Tak ako som tušila nepotešil ma informáciou, že mladý muž si spokojne sedí hlavou nahor. Povedal, že vzhľadom na 36. týždeň, moju výšku a jeho veľkosť a to, že som prvorodička je pravdepodobnosť pretočenia veľmi nízka a tak pri najbližšej návšteve mi spravia predoperačné vyšetrenia a určí sa termín cisárskeho rezu.
No tak uvidíme ako sa bude vyvíjať ďalší týždeň, lebo by som už rada všetko skompletizovala, pretože na desí keď sa pozriem do kalendára… Krásne slnečné dni Vám všetkým 🙂