Plne si uvedomujem, že by sa svet nezrútil ak by som nedokončila všetko čo bolo v mojom zozname úloh do pôrodu, ale aj tak som sa snažila všetko stihnúť. Nachádzam sa v štádiu, že varím obed a zrazu si uvedomím, že z toho bude tak najskôr večera 🙂 všetko trvá raz tak dlho. V noci stále nespím. Budím sa s úplnou pravidelnosťou po hodine a pol.
Samozrejme moja túžba mať všetko nachystané ma dohnala k tomu, že som sa začala cítiť čoraz horšie. Dievčatá naozaj to za to nestojí. Hnať sa za tým, aby ste mali pobalenú tašku (porodiť dokážete aj bez nej), mať všetky veci nakúpené aj dopredu, či všetko pekne vyprať, ožehliť a naskladať do šuplíkov. K týmto všetkým veciam sa pridali ešte aj tie pracovné a ja som si zrazu uvedomila, že vôbec neoddychujem. Na jednej strane som bola šťastná, že čas ide rýchlejšie, pretože som sa nevedela dočkať ďalšej kontroly a zároveň som vedela, že nestíham. Ku všetkým povinnostiam sa vo mne nezaprel môj spoločenský duch a potreba socializácie. Takže som si zašla na kávičku, obedík a podobne. No čo som spoločenský tvor 🙂
Pri všetkom tom zhone som začala čím ďalej tým viac pociťovať bolesti. V prvom rade sa mi zle dýchalo, aj preto, že mladý muž je už väčší, ale aj pre to, že mi stále tlačil hlavou na pľúca. Ostatným, ženám sa mesiac pred pôrodom posunie bruško smerom dole a trochu sa im uľaví. Len mne takáto skutočnosť nehrozí. Noc čo noc som sa však budila na úplne inú bolesť. Samozrejme, že som zas pátrala na internete ako vlastne majú tí poslíčkovia resp. nepravé kontrakcie. Ako plynuli dni vedela som už presne kedy sa jedná o poslíčkov. Ako išli dni budila som sa čoraz častejšie a bolesti boli čoraz silnejšie. Všade som sa dočítala, že pravé kontrakcie samozrejme spoznám, ale ako tomu mám veriť, keď som to nikdy nezažila?
Priateľ mi stále vravel, že si mám pobaliť tašku. No tak som to aj urobila. Jemu sa vraj uľavilo a cíti sa lepšie, ale pre mňa je to stále len taška a necítim sa teda o nič pokojnejšie. Bolesti sa stupovali a dokonca mi začalo tvrdnúť brucho už aj cez deň, takže som odpočítavala hodiny do ďalšej kontroly. Už aj priateľ začal badať, že to preháňam, a tak ma zobral na miesto kde obaja cítime pokoj a pohodu a to do Banskej Štiavnice. Som rada, že sa obaja snažíme spolu ešte stráviť pekné chvíle osamote 🙂
Dana je v 37. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?