5.týždňov vo štvorici po prebdenej noci…

Pamätám sa, ako by to bolo včera, keď mi moja mamina hovorila pri prvom synovi, aby som len vydržala, že je to dočasné, že sa to všetko po šestonedelí utrasie, dieťatko bude viac v noci spinkať a budeme zohratí. Vtedy som čakala na skončenie šestonedelia ako na spasenie. Na moje veľké sklamanie sa nič po tomto termíne neudialo, nič sa nezmenilo.

Nechápala som čo sa deje, prečo práve ja musím mať dieťa, ktoré v noci ani cez deň  nespí dlhšie ako tridsať minúť. A prečo sa už neukľudňuje a prereve mi bez príčiny takmer celý deň. Trvalo to takmer tri mesiace, kým sme sa ako povedala moja mamina zohrali. Aj to si skôr myslím, že syn sa nezmenil, to len ja som si na to akosi viac zvykla. Teraz už žiadne časové harmonogramy v tomto smere nesledujem. Jediným je pre mňa ďalšia šesť týždňová kontrola u detskej lekárky a moja šestonedeľská u gynekologičky.

Taktiež každý deň čakám, že sa na mňa moje krásne okaté bábätko usmeje. Zatiaľ sa usmieva len vo chvíli keď zaspáva, aj to si zrejme neuvedomuje a je to samovoľné. absolútne si nepamätám, kedy sa začal usmievať náš prvý syn. takmer všetky dôležité údaje mám poctivo zapísané v pamätníku, akurát tento mi akosi ušiel.

Viem jedine, že na fotke z krstu, kde mal dva mesiace aj tri dni sa na mňa usmieva. Tak viem a dúfam, že to príde čoskoro. Ja sa však nevzdávam a každý deň sa na neho poctivo škerím, aby mal aj on dôvod, mi to opätovať. S umelým mliekom sme to rozbehli naplno. V duchu hesla :“spokojná matka = spokojné dieťa“ sa z toho nezosypem. Umelé mliečko Matiasovi chutí a to dokonca viac, ako by si každá matka, ktorá kojiť chce, želala. Nebolí ho z neho bruško, veselo si prdká a pravidelne kaká. Z toho dôvodu mu ho ja s pokojom v duši doprajem. Časového harmonogramu, ktorý je odporúčaný na krabici od neho, sa mi nedržíme.

Matiasko si pýta papať takmer každé dve hodiny, či už je deň, alebo noc. Dávkovanie si tiež v podstate určuje sám. Niekedy vypije päťdesiat mililitrov a inokedy až sto. Závisí to aj od toho, či sa mu žiada pocopkať aj moje prsia. Často ich odmietne len čo sa z bradavkou priblížim k jeho ústočkám. Inokedy si z nich spokojne pocopká. Neviem povedať koľko si z nich vytiahne, keďže v nich nemám odmerky. Ale s istotou viem, že niečo predsa len áno, keďže prehĺta. Hlavné je sa z toho nezblázniť, aj keď tento celý (ne)kojaci proces nie je pre mňa ľahký.

Často myslím na obdobie, keď som mala bruško. Ale nevrátila by som už čas späť. Mám na toto obdobie veľa spomienoķ a veľa fotiek, ktoré je škoda neuverejniť. 🙂