Čas

 Foto: Julia Soos, www.juliasoos.sk

Ja viem, mala by som také veci už dávno vedieť, ale predsa, s novým bábätkom nové veci a je to len taký malý človiečik, ktorému ja chcem aby bolo najlepšie. A najhoršie je to s bolením bruška, keď drobček plače a plače a neutíši ho vôbec nič a ja sa snažím márne spomenúť si na to, čo som zjedla, z čoho mu mohlo prísť zle. Celé to obmedzovanie stravy sa mi zdá nezmyselné, veď každé dieťa reaguje inak na rozdielne veci. V zahraničí sa ženy vyhýbajú strave veľmi málokedy. A podľa mňa si postupne zvykne na všetko jedlo.

A ubehlo to príliš rýchlo, moje malé novonarodeniatko má už mesiac, očká otvorené a skúmavo hľadiace okolo. Akoby ani nebol vo vnútri deväť mesiacov. A kým som predtým nemala čas niečo urobiť pre tehotenskú nevoľnosť alebo únavu, teraz nespravím doslova nič, pretože ak niečo nechce jeden syn, chce niečo druhý. Ja sa snažím žonglovať všetko naraz, aby aj navarené bolo a upratané, ono keď sa toho nakopí viac, potom už cestu von nenájdem. Ak by sa niekto sťažoval na neporiadok v kuchyni alebo na rozhádzané hračky, nebývam v múzeu, ale v rodinnom dome a dvere sú tamtým strom. ; -)

Milujem svoje dve ratolesti, a každý deň sa čudujem novým veciam, s ktorými príde Miško, nápady a otázky. A pritom tomu nebolo tak dávno, čo bol malinký ako Alexík. Ktorému aj teraz odkladám malé dupačky a vyberám von tie väčšie, onedlho už budem mať krabicu plnú malých vecí.

Aspoň na chvíľu by som chcela zastaviť čas a neponáhľať sa tak veľmi. Ale momenty detí, úsmevy, slzičky a všetky tie prvé míľniky sa dajú zachytiť iba na fotografiách a v denníkoch. Inak sa ani čas zachytiť nedá.