Do formy!

Keď už tu máme ten marec, rozhodla som sa začať na sebe trochu popracovať. Je to taký ideálny mesiac, pretože do leta sa toho dá celkom veľa stihnúť. Ak je teda vôľa a chuť. Kúpila som si permanentku do fitness centra a začala som tam pravidelne chodiť.

Hneď po prvej návšteve som išla domov úplne vyšťavená, no na druhej strane plná energie. Tej pozitívnej energie.

Milujem šport, hlavne beh, pretože pri ňom dokážem úplne vypnúť, odreagovať sa, vybiť zlosť a nervy, ktoré sa mi pri tých mojich dvoch čertíkoch akosi v tele akumulujú. Vždy si pustím cez MP3 svoje obľúbené „bežecké“ pesničky a bežím kým tam takmer dušu nevypľujem. Je to také úžasné.

Pri druhej návšteve fitka som už nestrávila všetok čas len v kardio miestnosti, ale šla som omrknúť aj stroje na posilňovanie. Vedúci Janko mi ukázal, ktorý na čo slúži, ako sa na ňom cvičí, ako správne dýchať a skôr než som sa nazdala, musela som utekať domov. S Paľom máme dohodu, že tam budem hodinu a pol s cestou. Zdá sa to veľa, ale nie je to tak. Len cesta a prezlečenie trvá vyše pol hodiny.

Čakala som, že na druhý deň budem mať riadnu svalovicu, ale nebolo to celkom tak. Skôr som mala pocit, akoby ma niekto zmlátil alebo akoby ma prešiel parný valec. Boleli ma šľachy a kosti, proste všetko okrem svalov. No čo už, keď som štyri roky doma kysla na zadku a utierala okakané zadky. Pomaly sa musím vrátiť späť do formy.

Väčší problém mi robí úprava jedálnička. Nikdy som nemala dobrý metabolizmus, ktorý by mi doprial zjesť čokoľvek bez toho, aby sa mi to uložilo na zadku. Zemská príťažlivosť u mňa funguje na 100% a všetko sa mi ukladá od pása nadol. A okrem toho som mala od detstva mlsný jazýček a posledné roky sa musím veľmi obmedzovať v jedení sladkostí. Nejem ich takmer vôbec. Celkovo som obmedzila príjem sacharidov a snažím sa jesť viac bielkovín. Stravujem sa tak už od prvého pôrodu a vďaka tomu sa mi podarilo vždy vrátiť späť na pôvodnú váhu, no nižšie to už nejde.

Nehovorím, že by som bola tučná, ale ešte také tri kilečká by som chcela zhodiť. Ale to by potrebovalo z jedálnička ešte niečo ubrať a to zasa nechcem, už aj tak jem menej ako som bola zvyknutá celý život. Tak mi držte palce, aby som do leta dosiahla svoju vysnívanú postavu.

Lucinka sa kooonečne rozhodla štvornožkovať. Ešte jej to síce veľmi nejde, ale pomaly sa to snáď bude zlepšovať. Zatiaľ prejde približne 5cm a spadne na bruško a znovu sa len plazí. Rovnako sa začala stavať pri nábytku, ale robí to zlou technikou – ťahaním za ruky. Viem, že by sa to tak nemalo, a je dôležité aby sa dieťa naučilo postaviť sa štýlom „na rytiera“ čo je poloha ako keď muž žiada ženu o ruku, no takto to Lucka stále nevie. Práve preto sú u nás pády na dennom poriadku. Nôžky má celkovo dosť slabé a pokiaľ sa nevie dobre držať rukami (napr. keď sa postaví pomocou deky na gauči a potom sa jej nevie držať) tak za pár sekúnd spadne. Na stole som olepila rohy detskou poistkou, ale tých možností, kde sa môže zraniť je strašne veľa. Nuž, neostáva nič iné, ako počkať, kým sama pochopí, že si musí dávať na seba pozor. 🙂
Andrea