Doma je blázninec

Foto z ateliéru Ina Foto, www.inafoto.sk

Zatiaľ to však u nás vyzerá ako v talianskej rodine. Navyše keď som mala staršieho syna doma, nechodil do škôlky, lebo bol chorý, no ako som ho odhlásila z obedov, záhadne rýchlo vyzdravel, ako to len deti vedia.

Roznosil po byte všetky hračky na svete, nestíhala som ho usmerňovať, že si nevytiahne druhú, kým tú prvú neodloží, ja som tajtrlíkovala okolo toho najmenšieho, lebo „schytal“ parádne koliky, snažila som sa ho uspať, no nebolo to veľmi možné, lebo akonáhle zaspal, tak ho starší zobudil a mohla som začať odznova.

Do toho každé tri hodiny kojenie, ktoré trvá asi 20 minút a zrovna vtedy musí samozrejme prísť kuriér, aj poštárka a ešte aby to nebolo málo, tak mi vykypí polievka, ktorú popri tom všetkom varím na obed a keď si už idem konečne sadnúť a v kľude dokojiť, šlapnem na kocku lega a dochrámem si nohu.

Takto moja predstava ozaj nevyzerala. Hlavne keď vidím všetkých naokolo s babatkami, ako s úsmevom na tvári hovoria, že ich bábätko krásne spinká a nevedia ani že ho majú. Vrrr…

Verím, že sa to čoskoro urovná aj u nás, koliky zaženieme a bude aj náš Marcus krásne usmievavé bábätko, ktoré sa potom dokáže aspoň dve minútky len tak samo pozerať z hracej deky, alebo nebodaj sa tam aj zahrať s hračkami čo na nej visia a to všetko bez plaču.

Nedá mi však nespomenúť, že Mathiasko sa o svojho mladšieho braček niekedy príkladne stará. Keď začne plakať, uteká za ním, aj keď pravdupovediac sa toho vždy dosť desím, lebo minule mu dával dudlík do pusy tak drastickým spôsobom, že som myslela že nastala moja aj jeho posledná hodina.

Hovorí sa, že to, aké je dieťatko na začiatku, sa vždy obráti a neskôr bude pravý opak. Pri prvom to platilo. Bol ukážkové bábätko a neskôr sa z neho vykľul čertisko. Ostáva mi len čakať, či sa z toho môjho novorodeného čertíka vykľuje nakoniec anjelik.