Dvaja sú viac ako jeden

Pri tom kolobehu permanentnej starostlivosti o potreby mojej rodiny si však teraz na chvíľu utrhnem čas i pre seba, a tak som sa rozhodla napísať vám svoju krátku úvahu.

Nie, nechcem sa predstavovať a ani samu seba presviedčať o tom, že som perfektná matka i partnerka, ktorá všetko zvláda sama.

Čistý byt prevoňaný špecialitou domácej kuchyne, dieťa ako zo žurnálu, opraté a ožehlené háby poskladané v komínoch v skrini… Hm… Na niečo som zabudla? Aha, hollywoodsky úsmev šťastnej, super upravenej ženy, ktorý okamžite presvedčí unaveného manžela vracajúceho sa z práce, že opäť je všetko tip-top.

Určite zastávam názor, že stále udržiavanie tepla rodinného kozuba je vec nielen podstatná, ale pre relatívne pokojný život priam bytostne žiaduca.

Na druhej strane viem, že aj moje perpetum mobile má svoje baterky, ktorých životnosť však nie je nekonečná. Áno, zvládam sa starať o malú, muža, domácnosť, popri tom skočiť na poštu, niečo zariadiť… Ale pri pomyslení, že v noci ma čaká ďalšia šichta – myslím, že najmä dojčiace mamky vedia, v čom spočíva – veru, nechce sa mi byť až takou perfektnou.

Prebdená noc bez romantiky, ráno olympijské kruhy pod očami, dvojdňový riad v dreze… Mám ešte pokračovať?:-)

Som len obyčajná žena, ktorá chce, aby sme sa jednoducho mali dobre, aby nám cez všetky povinnosti zostal čas i na nás samotných, aby bolo z nás cítiť, že cena lásky je pre nás cena najvyššia…

Preto mamičky, nebojte sa mať nachytro zloženú manželovu košeľu, na sporáku zaschnutú mláku od vykypenej polievky a v koši na bielizeň vykúkajúce zababrané dupačky… Všetko, čím v daných chvíľach žijem, sa raz skončí, lebo čoskoro začne zas niečo iné, nové…

Verím, že s partnerom zvládame a naďalej budeme zvládať rodičovskú i partnerskú úlohu dôstojne a keď nastanú nečakané výkyvy, spoločne ich obaja prekonáme, lebo… ako sa vraví: „ve dvou se to lépe táhne“.

Zuzana