Guľôčka

 Foto: Julia Soos, www.juliasoos.sk

Na poslednom vyšetrení som si oddýchla a popočúvala aj srdiečko na kardiotokografe a spravila mentálnu poznámku, že ak budem zas niekedy tehotná, také si musím kúpiť. Dokopy sa mi podarilo pribrať osemnásť kíl, čo nie je zlé, len dúfam že ten môj valibuk nebude už veľmi priberať, ani neviem kam by mi ešte to brucho mohlo rásť.

Danka, ktorá bola v nemocnici so mnou sa konečne dostala domov, po siedmych týždňoch, to je čo. A naopak vystriedala ju Katka, ktorú som už aj bola navštíviť, ktovie či ma počká. Máme skoro rovnaký termín pôrodu. Stále ešte dva týždne ja viem, ale môže to predsa prísť každú chvíľu, že. A ak by boli komplikácie, lekár spraví cisársky rez, a ja prosím modré nebo nad hlavou, len aby som rodila spontánne.

Fyzicky som na tom biedne, aj navariť či upratať je pre mňa obťiažne, a do viacerých vecí sa musím prinútiť. Psychicky som na tom ešte horšie, pretože to buď kričím, a zlostím sa, alebo plačem. Bude to nielen hormónmi ale aj chýbajúcou duševnou podporou. Niekedy keď sa ma kamarátky spýtajú ako sa mám, odpoviem že normálne a že je všetko v poriadku, pretože problémy by za mňa aj tak nevyriešili.

Aj Mišenkovi prišlo clivo minule, a rozplakal sa, že bábätko ho nemá rado, lebo nechce z bruška von. Malé hlavičky, malé starosti a predsa som sa pousmiala a objala ho, že už nie dlho a naše maličké bude na svete. Škoda, že u nás sa nerodí doma, aj keď neviem či by som chcela. Ale bola by som hneď pri Miškovi, a nemusela by som ho nechať na celých päť dní (dúfam, že bude menej).

Držte pršteky palčeky mamičky 🙂

 Adela je v 38. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?