Jesenná depka končí či Adventný kalendár pre (ne)dokonalé matky

Vianoce sa rýchlo blížia. Ako všetko zvládnuť, na nič nezabudnúť, všetko si užiť, trochu sa tešiť a hlavne: nezblázniť sa?

V našom malom adventnom seriáli sa vás pokúsime týmto náročným, ale zároveň krásnym časom sprevádzať. Tak, aby ste si ho s vašimi deťmi čo najviac užili a pritom zostali v roli mamky, manželky, partnerky, gazdinky… Nie, nemusíte byť dokonalé. Ale spokojné áno.

Dnes o 18:45 by sme sa mohli rozlúčiť s tohtoročnými depresiami, spôsobenými prehlbujúcou sa tmou a nedostatkom svetla počas dňa. Práve v túto chvíľu začína zimný slnovrat.

To znamená, že od tohto dňa bude Slnko na oblohe stúpať každý deň vyššie a vyššie a budú sa zase predlžovať dni. Hurá! Keď si to uvedomíme, môžeme sa už len viac a viac tešiť na prichádzajúce sviatky a novoročnú oslavu.

Opýtali sme sa detskej lekárky a rodinnej poradkyne MUDr. Radany Kupfovej, či sú Vianoce sviatky pohody. Jej odpoveď určite stojí za zamyslenie:

Z hľadiska poradcu sú to jedny z najdrsnejších sviatkov. Počasie, skracujúce sa dni a hlboké noci sa prirodzene odrážajú na psychike ľudí. K tomu ale pridajte dnes trochu prekrútený zmysel vianočných sviatkov a máte odvar priamo jedovatý.

Intenzívnejšie sa prejavujú i temné veci v nás alebo povedané ináč máme k nim sami bližšie. To celé je naozaj témou zimného slnovratu, prehĺbená noc norí aj nás do hlbín a nachádzame v sebe kopu temných vecí, naše tiene.

Od Vianoc sa už deň zase predlžuje, takže môžeme Vianoce naozaj sláviť ako návrat svetla, jari, optimizmu a zároveň ich brať ako exkurziu do hlbín našich duší. Je to odrazenie od dna, zase smerom hore.

Vianoce v dnešnej dobe berie väčšina ľudí príliš materialisticky. Nákupy, drahé darčeky, „pohoda“ u stromčeka, ktorú veľa ľudí prežíva ako stres.

Je to ale tlak okolia, ktoré po nás chce, aby sme hrali nejakú rolu. Keby sme sa nad toto povzniesli a urobili si to podľa seba, teda napríklad tým, že by sme ich neslávili vôbec, určite by sme boli oveľa spokojnejší. Prečo si spôsobovať zbytočné traumy?

Ak nežijete priamo kresťanskou tradíciou narodenia Ježiša, je zaujímavé sa na Vianoce dívať aspoň z hľadiska prírodných rytmov a brať ich ako oslavu slnovratu.

Vianoce sú sviatkom nielen narodenia Ježiša Krista, ale aj zimného slnovratu. Ten bol už v starom Ríme sviatkom obdarovávania a táto tradícia pretrvala i do dôb kresťanstva. Na začiatku boli dary len almužnou pre chudinu, až neskôr sa rozšírila tradícia vzájomného obdarovávania medzi blízkymi.

Nebojme sa návratov či Adventný kalendár pre (ne)dokonalé matky 18. decembra

Nebojme sa návratov v dobe adventu alebo vianočných sviatkov. Či už k osobe, s ktorou sme sa pohádali, alebo ku koreňom.

Zatiaľčo číslo kamaráta alebo príbuzného, s ktorým ste sa úplne zbytočne (ako to už býva) pohádali, za vás vytočiť nemôžeme, s malým návratom k vlastným tradíciám vám môžeme pomôcť.

Je osemnásteho decembra a Vianoce sa rýchlo blížia. Ako všetko zvládnuť, na nič nezabudnúť, všetko si užiť, trochu sa tešiť a hlavne: nezblázniť sa?

V našom malom adventnom seriáli sa vás pokúsime týmto náročným, ale zároveň krásnym časom sprevádzať. Tak, aby ste si ho s vašimi deťmi čo najviac užili a pritom zostali v roli mamky, manželky, partnerky, gazdinky… Nie, nemusíte byť dokonalé. Ale spokojné áno.

Prečo jedli naši predkovia na Štedrý večer oblátky alebo opekance? Prečo sa pod vianočný obrus kládli zrná obilia?

Ponúkame vám krátky pohľad do našej minulosti:

• Všetko, čoho chceli mať ľudia v budúcom roku hojne, bolo rozprestreté na stole: od každého druhu obilia, pečivo zo žitnej i pšeničnej múky, huby, orechy, strukoviny, med pre dobré srdce, cesnak proti zlým silám a chorobám, niekoľko mincí pre šťastie. Podľa takto bohate prestretého stola dostal aj tento večer svoje pomenovanie „Štedrý večer“. 
• Slávnostnú večeru zahájila spoločná modlitba a poďakovanie za minulý rok a úrodu. Potom nasledoval spoločný prípitok, ktorý mal zaistiť zdravie na budúci rok. Ten sa zajedol najčastejšie oblátkou s medom alebo cesnakom. Oblátky v minulosti symbolizovali zdravie, pokoj v rodine, radosť a duševnú čistotu.
• Ďalej sa pokračovalo polievkou, najmä slovenskou kapustnicou. Okrem nej sa varili napríklad polievky so strukovinami, ktoré symbolizovali zveľaďovanie majetku.
• Hlavný chod tvorili opekance s makom a medom. Pôstne ryby (kapry) sa u nás udomácnili až na začiatku 20. storočia. Ako príloha sa podával zemiakový šalát.
• Večera sa končila rôznymi druhmi koláčov alebo sušeným či čerstvým ovocím. Typickým vianočným koláčom bol „štedrák“: je to koláč plnený makom, orechmi, lekvárom a tvarohom. Obľúbenými sa taktiež stali: štrúdľa alebo rôzne záviny.

I keď dnes viac než polovica slovenských domácností servíruje kapra v trojobale a zemiakový šalát s majonézou, ide skôr o novodobý zvyk.

Príjemnou alternatívou môže byť kapor alebo iná ryba pripravená prírodne alebo zemiakový šalát len s cibuľkou a uhorkou.

Rovnako vítanou alternatívou namiesto upratovania, môže byť krásny výlet… do betléma.