Ježibaba alebo larva
Ja som chcela Luciu alebo Lauru. Moji dvaja chlapi ma hneď prehlasovali. Lucia nie, pretože to sú „ježibaby“ a Laure by sa v škole vysmievali, že je larva.
Syn navrhoval Karolínku, ale to sme nesúhlasili s manželom. No a manžel chcel jednoznačne Emu. Keďže som synovi vybrala meno ja, ustúpila som, že teda pre druhé dieťa môže vybrať meno on.
Dohodli sme sa teda na Emme (aby bolo trochu po mojom tak Emma – s dvomi „m“) a ak by to bol náhodou chlapec, tak to bude Andreas.
Leto v nemocnici
Začalo leto a ja som sa tešila, ako si „užijem“ materskú, ešte bez bábiky, a ako Lukymu vyplním prázdniny, veď bábo sa malo narodiť v strede augusta. Lenže človek mieni a osud mení.
Začali komplikácie a bola som hospitalizovaná. Bolo to 19. júna 2008. Blížil sa koniec júla a pobyt v nemocnici už začínal byť neznesiteľný. Začala som mať problémy s pečeňou, neviem či z liekov alebo z toho, že ten malý „mrvenec“ sa už nezmestil do môjho brucha.
Meno Ema je „in“
Skoro každý deň však pribudla na pôrodnici Ema, alebo Emma. Deň môjho pôrodu ešte stále nebol presne určený, už som začínala byť zúfalá. Keď ma prišiel navštíviť manžel so synom, tak som im povedala, či predsa len nezmeníme meno pre našu malú, lebo keď zavoláme na pieskovisku „Emma“, pribehne minimálne 10 detí. A čo sa nestalo!?
Kňažná Sára
Zrazu nás všetkých troch napadlo jedno meno – Sára. Nešťastná som sa vracala späť do „väzenia“ a oproti mne prichádzal môj ošetrujúci lekár so šťastnou správou, že na druhý deň ráno som zaradená na sekciu.
Nemohla som tomu uveriť. Konečne! Vtedy som si pomyslela, že malá sa asi nechcela volať Emma a „niekde“ si to zariadila, že skôr, ako jej nevymyslíme iné meno, sa nenarodí.
Konečne až toto meno sa jej páčilo a teda sa mohla 31.7.2008 narodiť.
Erika