KLUB tehuliek (106): Prípravy na pôrod a na cestu
Beátkino dieťatko je už v polohe hlavičkou dolu, a tak sa prípravy na pôrod môžu začať. Beátka sa snaží vyrovnať s bolesťou, dlhé sedenie v škole však nie je nič príjemné. Rudy s rodinkou absolvovala cestu po úradoch, dopadlo to nad očakávanie dobre. Len fotenie Šimona prebiehalo trošku netradične.
Tehuľka Beátka: Pripravujem sa na pôrod
Ďalší týždeň je za nami. Tak to rýchlo beží! Bol trošku náročnejší. Termín sa však už pomaly blíži. Týždeň sa začal pravidelnou kontrolou v gynekologickej poradni. Boli sme spolu aj s mojou polovičkou. Malý má už 1 300 g. Za mesiac pribral 460 g. Hmotnosť aj veľkosť sú podľa slov lekára úplne optimálne. Poloha dieťatka je už obrátená hlavičkou dole a pripravená na pôrod.
Zľakla som sa, no uistili ma, že krček maternice je zatvorený a neotvára sa. To je dobrý znak, keby tak ešte počkal minimálne mesiac! V spojení s mojou chorobou (diagnózou) mám veľké bolesti v podbruší. So zdvihnutým palcom hore mám dodržiavať prísnu diétu, pohybovať sa minimálne a hlavne sa vyhýbať prudkým pohybom. Je to pre mňa ťažké, ale chcem čo najdlhšie nosiť malého pod srdcom.
Po dohode s mojím interným lekárom mi predpísal liek proti bolesti, ktorý mám užívať 3- až 6-krát denne. Železo mám tiež úplne pod normou, aj tu mi predpísali lieky a navyše mám dodržiavať stravu. Jeho nedostatok sa rýchlo prejaví dýchavičnosťou, lebo srdce a pľúca začnú pracovať rýchlejšie, aby sa príjem kyslíka do tela zvýšil. Jeho najväčší prísun je vo vnútornostiach (tie zase ja nemôžem), v sardinkách, vaječných žĺtkoch (ani to nemôžem), tmavozelenej listovej zelenine, sušenom ovocí, celozrnnom pečive. Verím, že to pomôže.
Prečítajte si tiež:
Starostlivosť o zuby v tehotenstve: Čo je fáma a čo pravda
Ako liečime chrípku a prechladnutie v tehotenstve
Placenta a jej komplikácie
V týchto dňoch sa cítim viac unavená. Pomaly, ale isto sa pripravujem na pôrod. Ešte aj vzhľadom na to, akú polohu má malý v brušku. Nastávajú silnejšie bolesti v krížoch, je to určite tým, že telíčko rastie a nosím väčšiu ťarchu než inokedy. Tento týždeň som bola tri dni v škole, vyučovanie trvalo od 7.30 hod. do 19.30 hod. každý deň, len s krátkymi prestávkami. No nebolo to nič pre mňa. Takto neustále sedieť. Cítila som strašné bolesti v podbruší.
Preto som každý deň aspoň 2 hodiny vynechala, aby sme sa mohli prejsť. Nejako som to vydržala. Ďalšie hodiny máme v polovici januára a už aj skúšku, no a to mám už termín. Tak si to neviem predstaviť, uvidíme, čo a ako bude ďalej, ako bude prebiehať tehotenstvo, následne sa rozhodnem. Veľmi mi pomohlo, že môj partner bol so mnou.
Už som si pripravila veci aj do pôrodnice. Myslím, že mám všetko. Ale pre istotu si to skontrolujem. Postieľka je už na ceste a vybrali sme aj kočiar, ktorý sa nám veľmi páči. Dodávka je jeden mesiac, tak ho musíme objednať už teraz.
Mamička Rudy: Fotka s priduseným dieťaťom
Tento týždeň sa ozývam s oveľa optimistickejšou náladou ako ten predošlý. Šimon asi vytušil, že môj spánkový deficit sa prejavuje zvýšenou nevrlosťou, a preto sa umravnil a začal dlhšie spinkávať. A maminka má opäť úsmev na tvári.
Keďže mám už viac energie, tak som ju mohla obetovať na vybavovanie po úradoch. S Quentinom sme si povedali, že v rámci jedného dňa zvládneme tety úradníčky na sociálnom úrade a zároveň aj vybavenie pasu pre Šimona, keďže sa nám blíži naša cesta do Írska, aby sme sa išli pochvastať naším synátorom kolegom v práci a kamarátom.
Musím sa priznať, že som mala pochybnosti o tomto našom pláne, lebo som všade očakávala nevrlé úradníčky a dlhé rady. Opak bol však pravdou. Úradníčky boli mladé, fešné, príjemné dievčatá, ktoré sa snažili vybaviť nás čo najrýchlejšie. Neviem, či pomohlo Quentinovo laškovanie, či Šimonov rev z autosedačky, každopádne sme všetko zvládli skoro úspešne. Keďže som opätovne podozrivá, ako občan EÚ pracujúci v inom členskom štáte, potrebujem potvrdenia navyše, ktoré však neboli na internete uvedené, takže nám chýba ešte jedno tlačivo, aby sme boli na 100 percent úspešní. Už si tak dáko začínam zvykať na svoju zvláštnosť, ktorá spočíva iba v tom, že som zamestnaná v zahraničí.
Prečítajte si tiež:
S malým bábätkom do mrazu?
K úspešnému dojčeniu môže prispieť aj detoxikácia
Látkové plienky – rozum do vrecka
Vybavovanie pasu bolo tiež veľmi veselé. Potom, čo tety policajtky doslintali nad Šimonom a jeho roztomilými ručičkami, očičkami, noštekom a vláskami, sme sa išli fotiť. Šimona sme vytiahli z autosedačky, v ktorej, pravdaže, pohodlne spal a mienil spať aj nadaľej. Štrngotanie kľúčmi od policajtky ako na 17. novembra ho vôbec nerozhodilo a keďže plánoval spať aj na mojich rukách, tety pritvrdili. „Zapchajte mu na chvíľku noštek, nech sa trošku pridusí, to sa potom zobudí,“ vraví mi jedna. Pozerala som na ňu v nemom úžase. Ešte teraz sa na tom rehocem. Nie je to super, že ľudia rozdávajú iným ľudom dobré rady, aby si pridusili vlastné dieťa, aby ho mohli odfotiť? Veď to je úplná pecka! 🙂 Každopádne sme úspešne zvládli aj toto bizarné fotenie a už sa tešíme na Šimonov prvý pas a hlavne na tú fotku.
Zajtra nás ešte čaká poradňa u detskej lekárky, takže o úspechoch v raste, ktoré dosahuje môj syn, vás budem informovať nabudúce.
Vaša Rudy a Šimon
