KLUB tehuliek (108): Přes bariéry
Beátka dostala za úlohu veľa odpočívať a ležať, aby sa bábätko nedostalo na svet predčasne. Prišlo aj na zoznámenie s lekármi a so sestričkami, a tak už trochu vie, čo očakávať. S najväčšou pravdepodobnosťou bude Beátka rodiť cisárskym rezom. Rudy podstúpila prvú cestu MHD s kočíkom a začala si uvedomovať, koľko prekážok všade po meste je. Vo chvíľach, keď dvíhala kočík cez obrubníky, zaspomínala si na Dublin, kde na kočiariky a vozičkárov mysleli viac.
Tehuľka Beátka: Už mám lepší pocit
Deň za dňom nám uteká a už tu máme aj Mikuláša, o chvíľu prídu Vianoce a potom naše vytúžené bábätko. Náš malý nám dáva jasne najavo, že je tu s nami. Všetko vyzeralo úplne v poriadku. Nemala by som odchádzať z domu bez tehotenského preukazu a ja hlavne ani bez dozoru, pre istotu. Cítim bolesť spojenú aj s pocitom na vracanie. Záha a pankreas dostávajú zabrať.
Boli sme vyberať kočiar, behali sme z obchodu do obchodu a dopadlo to so mnou tak, že som sa večer ocitla na gynekologickej pohotovosti s prudkými bolesťami, so závratmi, slabosťou… Chceli si ma tam nechať, no uprosila som ich. Tak mám prísny zákaz chodenia, musím ležať. Hlavička je už úplne pripravená na pôrod, tak musím urobiť všetko pre to, aby malý ešte vydržal v brušku čo najdlhšie. Nebola to žiadna „sranda“, už je to však trošku ustálené. Teraz mám povinnosť ležať, oddychovať. Preto sme odložili aj náš zámer vymaľovať celý byt. Necháme to asi až na apríl.
Veľmi cítim, že náš maličký má veľmi málo priestoru na pohyb. Zato je však krásne živý. Napijem sa vody a reakcia príde hneď, najem sa a ohlas tiež príde okamžite. :-D. Budúci týždeň máme termín v gynekologickej poradni. Dúfam však, že všetko bude úplne v poriadku. Tak držte palce.
Prečítajte si tiež:
Tehotenské otázky zo zákulisia
Prečo pribúdajú cisárske rezy?
Pôrod nie je zadarmo
Ešte sa vrátim k svojej náhlej návšteve gynekologickej pohotovosti. Pekne som sa porozprávala s doktorom aj so sestričkami a už mám lepší pocit. Spoznala som sa s nimi a dohodli sme sa, že prídem tri týždne pred termínom pôrodu, aby som sa viac oboznámila s priestormi, personálom, potrebnými údajmi. Vrelo odporúčam. Ja som sa však dozvedela ešte jednu vec, že pri kontrole, ak nie počas celého pôrodu, bude musieť byť v pohotovosti aj môj interný lekár, ak by náhodou nastala nejaká komplikácia. A vraj na 90 percent budem musieť rodiť cisárskym rezom.
Uvidíme, čo bude teraz na kontrole.
Beátka
Mamička Rudy: Bariérová Bratislava
Cestovanie s dieťaťom v MHD v Bratislave je veľká zábava. Keďže som tu mala na návšteve sestru, rozhodli sme sa ísť so Šimonom prvýkrát električkou do mesta. Musím sa priznať, že som túto cestu odkladala, lebo som chcela ísť prvý raz s niekým, a nie sama, aby som najprv okukala, ako a či vôbec sú ľudia ochotní pomáhať žene s kočíkom. A aké zistenie som si z tejto „veľkej cesty“ odniesla?
Keďže sme boli dve ženy a jeden kočík, boli sme luxusná kombinácia pre všetky ostatné ženy, čo s kočíkom nastupovali do električky. Všetky matky sa so žiadosťou o pomoc automaticky obracali na moju sestru, keďže sa predpokladalo, že ako môj sprievod je skúsená a ochotná. A ona, pravdaže, bola. Takže som si zobrala ponaučenie, že ak budem v budúcnosti cestovať s kočíkom sama, najistejšia pomoc je od kočíkového sprievodu.
Musím sa však priznať, že sa mi cesta do mesta zdala pre Šimona ešte ako príliš veľká záťaž. Píšem, akoby som nežila v Bratislave, ale niekde na lazoch, ale moja mestská časť, kde bývam, je veľmi pokojná, blízko lesa. Kočíkovať chodím každý deň výhradne do prírody, kde je krásne ticho a okrem psičkárov stretnem maximálne tak bažanta, srnku alebo bežca. V takomto prostredí sa úžasne prechádza, Šimon dýcha čistý vzduch a hlavne tam je krásne ticho. V meste mi to pre také malé bábo prišlo veľa. Veľa ruchu, vnemov, smradu. A hlavne tie obrubníky! Naozaj ľutujem všetkých vozičkárov Slovenska. To na nich nikto nemyslel, keď staval chodníky? Ja ešte s tým kočiarom zanadávam, ale stále sa dáko dostanem. Keď sú do obchodu schody, kočiar prenesiem. Keď sú dvere do budovy priúzke, dám dole jedno koleso a kočiar tam narvem. Ale čo taký vozičkár? Tam, kde sú schody a nie sú rampa, výťah alebo plochý nájazd, sa jednoducho nedostane. Kým som nemala kočík, ani som si neuvedomovala, koľko je v Bratislave takýchto nedostupných miest.
Prečítajte si tiež:
Materstvo je zmena
Odkedy pozývať návštevy?
Lyžovanie s bábätkom
V takomto prípade si vždy spomeniem na Dublin a jeho bezobrubníkové chodníky, električky, ktoré majú dvere v úrovni nástupišťa, takže tam bez problémov nastúpi matka s kočíkom či vozičkár alebo dôchodca na vozíku. Autobusy majú vysúvaciu rampu a mestské vlaky, neuveriteľné, ale je to tak, zamestnanca, ktorý vás počká pri vagóne a dá naň rampu, aby ste mohli nastúpiť a vystúpiť. Aký to už len musí byť pre takého človeka na vozíku nesamostatný a obmedzujúci pocit nemôcť cestovať samostatne! Ja sa cítim veľmi oklieštená už iba tým, že nemôžem do MHD nastúpiť len tak sama, a to mám iba kočík. Čo je prechodná záležitosť na pár rokov. Ale čo taký vozičkár? Celý život mať obmedzenú slobodu pohybu nielen vozíkom, ale aj dopravnými prostriedkami! Celkom ma to rozčuľuje, lebo je to vyriešiteľná vec, ktorá by uľahčila život nielen vozičkárom, ale aj nám matkám s kočíkmi a dodala by nám väčšiu slobodu pohybu.
Dúfam, že raz…
Vaša Rudy a Šimon
