KLUB tehuliek (109): Vianočné pozdravy
Predvianočný čas trávi Beátka striedavo u lekárov, striedavo vianočnými prípravami. Ešte pribudne nejaká výbavička a bábätko môže prísť na svet. Rudy si pochvaľuje, že už nikomu nemusí vysvetľovať, že Vianoce sú 24. decembra. Namiesto toho rieši prídavky na dieťa. V tomto prípade sa pobyt v Írsku naplno prejavuje.
Tehuľka Beátka: Najviac darčekov dostane malý
Už zostáva len pár týždňov, než sa stanem mamičkou. Ale ten čas letí! Onedlho tu bude medzi nami. Predtým však prebehne ešte pár vyšetrení. Také bolo aj tento týždeň. Podľa vyjadrenia gynekológa sa malý veľmi dobre cíti, hmotnosť je ideálna, aj všetko ostatné. Hlavička je stále úplne dole a pripravená na pôrod.
Zase som dostala pokarhanie, že neležím. Ale ja ležím, vlastne neležím, ale snažím sa minimálne pohybovať. Moja hmotnosť je v poriadku, tlak tiež.
Zistili, že mám veľmi málo vody v tele a som dehydrovaná. Tomu nerozumiem, pretože pijem dostatok čistej vody, inú ani nemôžem a čaj mi už lezie hore krkom.
Myslela som, že bude väčšia kontrola, ale asi nebola potrebná. V piatok mám ísť opäť na gynekológiu kvôli materskej, kde prebehne aj výter.
Následne sa musím zastaviť u svojho interného lekára, kvôli sebe, ako som na tom so svojou chorobou, či sa niečo nezhoršilo. Verím, že bude dobre. Záha ma však neskutočne páli, už by to mohlo aj prejsť.
Prečítajte si tiež:
Hypnopôrod je cesta, ako rodiť príjemne
Komplikácie, ktoré vás pri pôrode môžu ohroziť
Pôrod koncom panvovým
Z malého sa stáva „bacuľko“ a dáva mi to zreteľne najavo. Myslím, že mi bruško netvrdne, ale malý mi vždy nastaví „dupku“ . Stáva sa, že na jednej strane bruška sa urobí veľká hrča a na druhej je prázdno. Keď ma to jeho vyvádzanie bolí, mením polohu. Komunikujeme spolu, aj s Marošom pekne komunikuje.
Pohyb mi robí čím ďalej, tým viac problémov. Skoro sa zadýcham a musím si sadnúť. Ani spať sa mi nechce alebo len minimálne. Tak čítam alebo niečo robím, ale len potichučky. Vianočná výzdoba je už pripravená, okrem stromčeka. Vianočné darčeky nakúpené. No najviac dostane malý.
Tento týždeň nám príde kočiar. Júj, už sa teším! Ešte nám treba ísť po postieľku a asi by sme mali mať všetko. Nechcem robiť veľké predprípravy, pretože sa len budem učiť a zoznamovať sa s malým a tak ak zistím, čo a ako nám obom bude vyhovovať.
Beátka
Mamička Rudy: Do 30 sekúnd vyzlečiem bábätko
Tak šťastné a veselé, priatelia… už sa to blíži. A z každej strany. Z televízie, rádia, obchodov. Ani my sme sa tomu nevyhli a vrhli sme sa na vyrábanie vianočných pozdravov.
Tento rok, ako ináč, v hlavnej úlohe je Šimon. Ešteže nás fotografovanie baví, a tak sme si to spolu s Quentinom aj užili.
O Šimonovi sa to až tak povedať nedá, aj mu to blýskanie foťáka celkom prekážalo, asi bude po nás a radšej bude stáť za fotoaparátom ako pred ním.
Vždy, keď idú Vianoce, spomeniem si na Vianoce v Írsku. Keďže tam, ako aj v iných anglicky hovoriacich krajinách sú Vianoce ráno 25. Decembra, a nie tak ako u nás večer 24., som sa vždy dostávala do roly vysvetľovateľa.
Neprekážalo, že som pracovala osem rokov s tými istými ľuďmi, každý rok ich aj tak prekvapilo, že chcem mať voľno v práci už 24. „Ale prečo, veď Vianoce sú až na druhý deň,“ bola každý rok ich reakcia.
A ja som musela opätovne vysvetľovať, že to iba u nich a v pár iných anglicky hovoriacich krajinách, ale zvyšok sveta má Vianoce 24. večer.
Pravdaže, zákonite nasledovalo veľké čudovanie sa, že či to naozaj, potom každý rok otázky týkajúce sa tradícií a pokrmov, ktoré sa u nás na Vianoce konzumujú, a potom na záver moje šokovanie írskych kolegov, keď som ich dorazila ešte informáciou o Mikulášovi na 6. decembra.
A toto sa opakovalo každý rok. Je neskutočne úžasné nemusieť po ôsmich rokoch vysvetľovať, že Vianoce sú 24. decembra. Televízia, rozhlas, obchodné centrá ma o tom utvrdzujú každým dňom na každom kroku.
Prečítajte si tiež:
Ako nezaplaviť deti darčekmi?
Ako vhodne podporovať imunitu u detí
Aké darčeky vybrať vášmu drobcovi? Tipy nielen na Vianoce
Okrem vianočného šialenstva sme sa vybrali so Šimonom na ďalšiu prehliadku k pani doktorke. Vo vyzliekaní bábätka v ambulancii lekárky som už profíčka a stíham tento úkon pod 30 sekúnd.
Som proste špica a vážim si čas človeka pracujúceho v našom zdravotníctve. Šimon nám krásne priberá a až na mliečnu chrastu, ktorá sa mu spravila na hlávke, je zdravý ako rybička. K tej mliečnej chraste. Musím sa priznať, že som nemala ani potuchy, že niečo také u bábätka môže byť.
Každopádne sme dostali dobré rady, ako mazať synovi na hlavu maslo a zoškrabovať a zoškrabovať. Tak mám na sviatky o zábavku postarané.
Ďalšou novinkou je moja pokračujúca sága o získanie prídavku na dieťa a jednorazového príspevku pri narodení dieťaťa. Ako som už v minulosti spomenula, som veľmi podozrivá osoba, pretože som zamestnaná v zahraničí.
Tam kde zákon jasne stanovuje, kto a kedy má nárok na tento príspevok, musím ja dodávať nové a nové potvrdenia, ktoré mi, pravdaže, teta úradníčka vyzrádza postupne, a nie všetky naraz, keď tam už sme. Prečo by aj?
Presne tak, treba to tým občanom dávkovať postupne, vždy vyzradiť jedno tlačivo po druhom, aby občan to, čo by sa dalo vybaviť naraz, vybavoval aspoň na trikrát. Keď ony sú tam také opustené a porozprávanie sa s občanom je jediné rozptýlenie počas dňa, chápem, prečo je to tak. Tak dúfam, že zajtra do tretice to už bude naposledy.
Krásny zimný deň prajem a priatelia… šťastné a veselé!
Rudy a Šimon
