KLUB tehuliek (59): Napriek vyvrátenému stromčeku vládla pohoda

Tehuľka Kristína v 30. týždni: Bruško má svoje výhody

A sviatky sú za nami. U nás prebehli tak, ako som si ich predstavovala – pokojne a bez stresu.

Pohodičkaaa

Posledné dni pred Vianocami som ešte doplnila zvyšné darčeky, čo mi chýbali, v nedeľu som nachystala šalát a kapustnicu a Vianoce mohli prísť. A aj prišli, tak ako každý rok (koniec sveta sa nekonal).

Toho roku sme mali na Vianoce doma Ivanovu mamku, čo mi celkom padlo vhod pretože som nemusela vôbec nič robiť. Mať bruško má niekedy svoje výhody:).

Podvečer sme potom šli k mojej babičke, chodíme tam skoro každý rok a myslím, že tento bol posledný, lebo sme sa dohodli s Ivanom, že budúci rok, keď už budeme traja, sa nikam presúvať na Štedrý deň nebudeme.

Učenie, návštevy, no aj pohoda pred telkou

Na prvý sviatok vianočný, bohužiaľ, Ivan pracoval, takže som si ho až tak neužila, ale aspoň som sa niečo naučila, keďže už 4. januára mám prvú skúšku, je teda najvyšší čas sa začať učiť. Aspoň si spomínam na svoje vysokoškolské časy, keď som chodila na denné štúdium. Aj vtedy som sviatky trávila nad knihami.

Večer sme potom zašli k mojej mamke, kde dorazili aj moji súrodenci. Posledný vianočný deň som potom strávila tak, ako sa patrí – pred telkou.

No tohto roku sa už veľmi teším na Silvestra, ideme na silvestrovskú zábavu, tak som zvedavá, ako to zvládnem s bruškom a našou malou slečnou.

Napíšem vám o tom nabudúce a aj vám popíšem, aké darčeky sme dostali, lebo darčeky dostáva už aj náš drobček.

Užite si Silvestra, neprežeňte to so šampanským a nesmiem zabudnúť veľa šťastia v novom roku, nech je taký, ako si ho predstavujete.

Kristína

Tehuľka Mirka: Ešte stále som kinderko

Oddychujem a vychutnávam si tento krásny a hlavne biely vianočný čas. Tak vám v rýchlosti napíšem aspoň pár riadkov, aby ste vedeli, čo sa s nami deje. Vlastne ani nič takého. Ešte stále som také kinderko, teda 2v1 :).

Choroba a domáce väzenie

Týždeň ubehol rýchlo. Aj napriek tomu, že sme neboli skoro ani vonku. Teda ja som bola, ale Matej nie, lebo ako som písala, bol chorý. A to boli hrozné dni.

Nemohla som sa ani len pohnúť, nič robiť, doslova a do písmena. Hneď, ako som sa vzdialila na pol metra, vrieskal a len svoje „NE, NE, NE,“ a ešte som s ním aj musela spať. No otras.

Jeden deň som ho nechala doma s tatíkom, lebo som potrebovala ešte do mesta niečo dokúpiť a celkom dobre to zvládli.

Vianoce ešte so Sárinkou v brušku

Dobré správy

Prišiel nám aj predčasný vianočný darček, z ktorého som ja úplne nadšená a už som ho aj naplno vyskúšala. Náš nový sporák :). Musím povedať, že sa na ňom varí super, čo nasvedčuje aj naše vianočné menu.

Ďalšia dobrá správa prišla o pár dní, Matejkovi sa polepšilo a ja som konečne mohla urobiť aj niečo sladké pod zub, teda na Vianoce. Ale len také nepečené a rýchle. Nechcela som to zasa preháňať, no vydarilo sa.

Stihla som aj doupratovať, nech máme potom na dlhší čas pokoj :). No a v nedeľu začali pomaly prípravy na Štedrý deň a večer, v pondelok pokračovali.

Prečítajte si aj:

Od mamy ani na krok!
Starí rodičia – pomoc alebo komplikácia?

Vydrží v domčeku do Silvestra?

A konečne nastal ten krásny a prenádherný večer. Matejko bol úplne zlatý, tak pekne obsedel a aj všetko papkal. No a potom sme šli na darčeky od Ježiška. Musím povedať, že moje dieťa bolo veľmi dobré, lebo dostal toho až, až.

Prikladám aj foto. Samozrejme, že niečo dostala aj Sárinka, ale to už je oprané v skrini 🙂

Tak a to je asi v rýchlosti všetko. Teraz si už moja polovička želá, aby malá vydržala ešte aj na Silvestra v brušku :). Tak uvidíme, ako si to naplánuje.

S pokojným úsmevom na tvári vás zdraví Mirka a užite si Silvestra 🙂

Mirka je už v 40. týždni, Sárinka už klope „na dvere“:)

Katka: Prevrátil sa vám už niekedy stromček?

Tak a máme po Vianociach. Tentoraz bez stresu. Niečo sa stihlo, iné zas nie.
Hlavné je, že sme sviatky prežili v kruhu rodiny.

Stromček šup k zemi!

Stromček sme mali vyzdobený už začiatkom týždňa. Problém bol len so stojanom. Čo čert nechcel, zdobila som ho dvakrát. Na druhý deň som bola veľmi šikovná a stromček sa mi vyvrátil. Nevedela som, čo skôr chytať.

Vianočné gule boli všade po zemi, stromček aj so stojanom vyvrátený a Nelka sedela na gauči a len pozerala, čo sa stalo. Keďže som bola doma sama, horko-ťažko sa mi podarilo stromček postaviť tak, aby vôbec stál. Potom som len tak „aby bolo“, dala gule späť a radšej už okolo neho ani nedýchala.

Našťastie, priateľ po príchode domov stromček „ukotvil“. Mali sme šťastie, že sa okolo neho nemotala v tom čase Nelča.

Čo ma prekvapilo, že Nelka o stromček ani nejavila veľký záujem. Samozrejme, že sa usmievala, híkala, kopala nohami, krútila rukami keď ho videla, no vôbec sa ho nechcela chytať. Zistila, že pichá, a tak sa ho potom už stránila.

Novoročné predsavzatie bude jasné

A čo sa príprav a upratovania týka, tak to som tiež nestresovala. Oželela som umývanie okien a žalúzií a spravil sa len klasický poriadok a vytepoval koberec. Pieklo sa až v nedeľu po príchode priateľovej rodiny.

Keďže časť koláčov priniesla aj priateľova mamina a časť výslužky sme dostali aj od susedkinej maminy (profesionálnej cukrárky), tak som sa rozhodla robiť len šálkové šuhajdy. Okrem toho sme upiekli slané pagáče a pizzové kolieska.

Na stoloch tak nič nechýbalo, ba mám pocit, že sa to celé nestihne pojesť ani do Silvestra. Nehovoriac o tom, že som si istá, že počas Vianoc priberiem najmenej päť kíl. Ale čo tam po nich, aspoň budem mať motiváciu do nového roka a o jedno predsavzatie postarané.

Viete, čo sú meseníky?

Štedrý deň sa navarila kapustnica a upiekol „pustý koláč“. Krátko pred večerou ešte spravila priateľova mama opekance s makom. Mali sme tradičné Vianoce ako po iné roky so všetkými tradíciami a zvykmi.

Večer sme začali prípitkom, oplátkami s medom a cesnakom, opekancami, kapustnicou s pustým koláčom a dodatočne sa jedla ešte klobása a meseníky.

Kto pochádza z okolia Revúcej, tak vie presne, čo sú meseníky. Je to niečo ako klobása, len plus sa v nich nachádza ešte proso. Priateľov švagor ich volá aj „cestovinová klobása“, lebo na začiatku si myslel, že je v nich cestovina.

Osobne si viac pochutnám na klobáse a nepohrdla som s ňou ani na Vianoce. Bola priamo z Maďarska od priateľovho kolegu a bola super. Výborne ochutená a „tak akurát“ pikantná. No priznám sa, poriadne sme sa „natlačili“.

Hracie hračky či hra na nervy?

Po večeri zazvonil zvonček a prišiel k nám Ježiško. Bol náramne štedrý a každý z nás si našiel pod stromčekom niečo, čo mu spravilo veľkú radosť. Ako inak, Nelka dostala toho najviac. A to ju ešte čaká kopec darčekov u mojej rodiny a priateľových krstných rodičov.

Mám pocit, že čoskoro nám všetky tie hracie hračky začnú liezť na nervy. Nelka sa s nimi hrá od rána do večera. Dostala hudobný bubon, spievajúceho psíka, volant, žabu, hračky do vody, plyšového hojdacieho sloníka a aj oblečenie.

Mňa najviac potešil dlhý zimný kabát a poukážka na profesionálne fotenie. To sme dostali ako spoločný dar od priateľovej sestry a musím povedať, že sa poriadne trafila. Veľmi ma to potešilo a už sa teším, kedy tam pôjdeme. Zrejme si to necháme až na jar. Sami rozhodneme, či chceme fotenie vonku alebo vnútri. Radšej by som uprednostnila prostredie niekde vonku s kvitnúcimi kvetmi a slniečkom.

Čítajte aj:

Pozor na škodlivé látky v hračkách
Majú vaše deti rady sladkosti?

Druhé Vianoce:)

S darčekmi sme ešte stále neskončili. Ďalšie kolo nás čaká za pár dní, keď odcestujeme do rodného mesta. Tam sa stretneme s mojou rodinou, rozdáme si navzájom darčeky, povečeriame a spravíme si také naše „druhé Vianoce“.

Vám ostatným prajem ešte krásne prežitie tohto magického času. Užite si rodinky, kúsok voľna a pokoja. Svoj čas venujte blízkym, nestresujte za varenie, pečenie…dôležité je to, že ste všetci spolu.

Šťastie je veľmi vrtkavé a najdôležitejšia je rodina. A to nie len teraz počas Vianoc, ale počas celého roka.

Foto: Braňo Herchl