KLUB tehuliek (87): Koordinácia a kooperácia

Tehuľka Rudy: Kto chytá v žite…

V žite, v kancelárii, na oslave, na zastávke či na ulici ma chytajú za brucho. Nemám žiadne námietky, keď sa niekto opýta, či môže, a hlavne ak je to príbuzný či blízky kamarát. Ale úplne cudzia osoba na zastávke? „Juj, aké mate chutnučké bruško!“ A cap tam ruku? Či kolegyňa, ktorú ledva poznám po mene, ktorá ma ohmatká so slovami: „Ako sme cez víkend pekne narástli…“

Chcela by som podotknúť, že mi nenarástlo len brucho, ale aj prsia, ak by mal niekto záujem:-) Táto všeobecne „akceptovaná“ tradícia obchytkávania tehotných žien sa mi zdá asi taká príjemná, ako keď vám vaša staručká babička pri privítaní vtisne vlhký bozk na pery a poriadne vás poťahá za líce. Pravdaže ju neodtisnete, máte pochopenie. Ale aj chuť si to o pár minút zopakovať? Asi nie…

Doteraz bolo moje tehotenstvo, čo sa týka fyzickej stránky, veľmi príjemné. Pripadala som si neuveriteľne sexi, svoje telo som okukávala a tešila sa z každého centimetra v páse navyše. Obávam sa, že ukončením 7. mesiaca sa dostávam do štádia, keď mi to už také úžasné nepripadá. Už nie som taká vrtká.

Moja domáca kreácia, keď si sadnem k počítaču na zem a potom sa z nej snažím zodvihnúť, dostáva Quentina do hysterického záchvatu smiechu. Prirovnala by som to k lienke, ktorá padne na chrbát a snaží sa nožičkami zachytiť hocičoho, aby sa otočila. U mňa je to čudný záklon, keď ide brucho napred a až potom ja. Proste mňamka:-) Včera som zistila, že keď stojím, už si nevidím na špičky nôh. Tak si hovorím, že aspoň viem, ako sa cíti taký pivný tatko.

Ďalšia vskutku veselá novinka tohto stavu je strata koordinácie vlastných pohybov. Ako mi narástlo brucho a prsia, tak sa všetkým „okyckávam“ a všetko mi pri jedení padá. Už si ani nepamätám deň, keď by mi niečo nekydlo na tričko. Ja mám hlavu v smútku, že už ani jesť neviem, a môj muž má pri stolovaní opäť o zábavu postarané. Ale ako hovorí, toto je ta pravá príprava na dieťa. Čo tam po predpôrodných kurzoch…

A ten neustály pocit na malú potrebu. Ach jaj…Hlavne v noci je to super. Nemá sa azda tehotná žena poriadne vyspať, aby nabrala dostatočne veľa energie na nočné vstávanie k dieťaťu? Kto to takto vymyslel, že sa nevyspím už ani v tehotenstve? V noci chodím na záchod aj tri-štyrikrát. Snažím sa ísť v polospánku, aby som rýchlo zaspala, ale ako sa mi zväčšilo brucho, tak sa aj tak úplne preberiem už len tou snahou dostať sa von z postele.

Musím však povedať, že tento týždeň mal v sebe aj veľký kus pozitívneho. Absolvovala som test na tehotenskú cukrovku, ktorý každá tehotná žena musí milovať. Nejesť a nepiť od dvanástej v noci, ráno v horúčavách (áno, horúčavy dorazili i k nám do Írska) ísť MHD do nemocnice a presedieť o hlade ďalšie 4 hodiny, počas ktorých sa berie 4-krát krv hneď po tom, čo človek do seba vlial sladký energetický nápoj. No jednoducho super:-)

Prečítajte si tiež:

Ako s bruškom prežiť leto?
Predpôrodné kurzy a cvičenie v tehotenstve
Tehotenská cukrovka

Každopádne výsledky dopadli dobre a cukrovku nemám. Ďakujem svojmu telu, že je také šikovné a vie tie cukry pekne rozkladať. Malému trpaslíkovi v bruchu sa však toto vyšetrenie veľmi páčilo, lebo za celé dopoludnie dostal pupočnou šnúrou od svojej matky iba cukry a kofeín, čo ho vypudilo k enormnej aktivite a spravil si z môjho brucha vlnovkovú dráhu.

Majte sa pekne

Rudy

Rudy je práve ve 28 . týždni tehotenstva. Prečítajte si viac o vývoji plodu a tehotenských zmenách v tomto týždni.

Katarína: Milovat bližního svého…

Ahojte, mamičky a tehuľky, som opäť tu a to znamená, že ma moje deti v domácnosti bez tatina nezruinovali – ale veru preskúšali ma riadne.

Neviem, čo sa stalo, ale niekto mi asi vymenil syna. Môj dobrý, poslušný chlapček sa zrazu zmenil. A hoci ma múdra odborná literatúra na takéto niečo po príchode nového dieťaťa do rodiny pripravovala, stále som z toho nejaká prekvapená. Musím povedať, že je to pre mňa riadna zaberačka.

Kubko prestal počúvať, nielen na prvý, druhý, tretí či štvrtý raz, ale úplne. Vždy bol ideálne dieťa, na ihrisku bol ten, kto sa s každým o všetko podelil, momentálne sú jeho hračky, len JEHO a beda tomu, kto sa ich odváži dotknúť, dotyčnému ich vytrhne skoro aj s rukou. A jeho odvrávanie je naozaj na úrovni, mohol by ním konkurovať nejednému pubertiakovi.

Tak mi, prosím, všetci držte palce, lebo frustráciu, ktorú teraz pri jeho výchove zažívam, som nepociťovala ani pri zbavovaní sa plienok, a to som si myslela, že je to vrchol. Ale aby som mu nekrivdila:-) Vie byť aj milý, vie mi povedať, ako ma veľmi ľúbi, aká som krásna a ako som jeho mamička, len škoda, že týchto chvíľ je teraz oveľa menej.

Dobrú správu priniesla pani poštárka – Kubka prijali na odvolanie do škôlky, a tak budeme mať od septembra doma škôlkara. Na jednej strane som sa potešila, cítim, že potrebuje ísť medzi deti, no na strane druhej mi je aj smutno. Je to taký zvláštny pocit. Zrazu sme si aj s Tomášom uvedomili, že on už je naozaj veľký chalan a je to v jeho, ale aj v našom živote veľký moment.

Kristínka, našťastie, nerozpráva, a tak ani neodvráva:-) Napreduje úplne úžasne, všíma si hračky, okolie a opätuje úsmev. Dokonca sa so mnou začala svojím detským bľabotaním rozprávať, keď spievam, zapojí sa a v noci stále pekne spinká, čo ma nesmierne teší, pretože si momentálne neviem predstaviť, že by som po prebdenej noci musela ešte čeliť Kubkovým novým náladám. Hlavne teraz, keď je náš tatino toľko na cestách.

V nedeľu sme mali veeeeľkú návštevu. Prišiel nás pozrieť dedko, ktorý videl Kristínku prvýkrát. A spolu s ním aj moje dve sestry a synovec Matej. Chalani sa riadne vybláznili v bazéne aj na trampolíne a dedko im robil „pedagogický“ dozor, pretože keď sa oni dvaja dajú dokopy, tak je to riadna divočina. Našťastie, všetci prežili ich návštevu v zdraví:-)

No a tento týždeň sme opäť sami, tatino odišiel na služobnú cestu, tentoraz do Nemecka. No je tu s nami teta Veronika, ktorú Kubko zbožňuje, takže si robíme výlety, ale o tom vám napíšem až budúci týždeň.
Držte sa, mamičky, a užívajte si leto.

Katarína