KLUB tehuliek (93): Zmeny na dosah
Leto sa chýli ku koncu a Rudy píše s nostalgiou naposledy z Írska. Posledné dni jej pobytu sprevádzajú mierne obavy z ufrflaných spoluobyvateľov, ale aj sny o pôrode vo vzduchu. Katarína trávi čas s deťmi vonku a užíva si svojho synčeka, ktorý v septembri nastupuje do škôlky.
Tehuľka Rudy: Zachovať si pozitivizmus
Tak ešte raz a naposledy z Írska. Plánovala som ďalší článok poslať už z rodnej hrudy, ale uvedomila som si, že nemám najmenšiu šancu to prakticky zvládnuť.
Presun, nový domov bez internetu a kopa vybaľovania mi nedávajú časovú rezervu hľadať po Bratislave dáku internetovú kaviareň. A tak som si povedala, že radšej ešte napíšem z Írska a nechám si trošku času, aby som sa doma najprv rozkukala.
Quentin už úspešne dorazil po mňa a pomohol mi dočistiť byt a pobaliť posledné kufre. Takže už sme nachystaní smer Slovensko. S kamarátmi sme mali posledné stretnutie a bolo to veľmi milé a dojímavé. No už teraz sa teším, keď sa sem vrátim s bábom im ho ukázať.
Prečítajte si tiež:
Čo potrebujete pre bábätko? Mamičky radia
Budem matkou – čoho sa musím vzdať?
5 najhorších obáv nastávajúcich rodičov
Sama v sebe som si svoj írsky pobyt už uzatvorila a i keď ma sem-tam chytá nostalgia, tak som pripravená na návrat domov a na slovenskú realitu. Trošku sa obávam tých „večne ufrflaných“ dôchodcov, predavačiek, autobusárov :-), ale dúfam, že to sa zvládne v pohode.:-) Treba si vždy zachovávať optimistickú myseľ.
Nedávno som mala sen o pôrode v lietadle, ale vôbec si nepamätám koniec. Bohužiaľ. Tak dúfam, že to je iba moje podvedomie a že všetko bude prebiehať v poriadku, tak mi držte palce.
Lúčim sa s Vami z Írska a už nabudúce napíšem svoj prvý článok zo Slovenska. Tá zmena určite bude veľmi napínavá.
Prajem krásny deň.
Rudy
Katarína: Som zodpovedná mamina
Ahojte, maminky, som tu zas aj so svojimi detičkami. Uplynulý týždeň sme prežili viac-menej stereotypne. Tatino bol na služobnej ceste a ja s deťmi doma, na dvore, na ihrisku, na ulici, atď. 🙂
V stredu sme si spravili aj s našou susedkou Sabinkou výlet na indooorové ihrisko, a to sme ani netušili, že nás v piatok navštívi bratranec Matejko a pôjdeme tam znovu. Deti to tam však milujú a vedia pri hre stráviť hodiny. Nuž a pre mňa je to zase oddych pri kávičke. A Kristínke sa tam taktiež páči, hýri to tam farbami, a tak vždy všetko pozoruje a džavoce. Ani sa nenazdáme, a bude po preliezačkách loziť aj ona 🙂 Chceli sme ešte využiť posledné dni prázdnin, kým je Kubko doma, keďže sa čoskoro začne škôlka.
Cez víkend sme si so susedmi spravili výlet na farmu. Zvieratká boli úžasné, ale, samozrejme, naše deti aj tak najviac zaujalo ihrisko. Úspech však mali aj prítulné ovečky, ktoré sa dali poškrabkať – dokonca boli miestami až dotieravé. 🙂 Kristínka zvládla výlet v baby nosiči, keďže terén by bol pre kočík náročný, ku koncu však spustila veľký plač. Usudzujem, že jej v nosiči stŕpli nôžky, a tak musím byť do budúcna opatrná a v nosení robiť aj prestávky. Potom sme išli ešte na výlet k našej babičke, kde vlastne Kubkovo farmárčenie pokračovalo starostlivosťou o sliepky, veľmi ho to bavilo a dokonca našiel aj dve vajíčka, ktoré nám babka potom nabalila domov.
Prečítajte si tiež:
Starostlivosť o detskú nohu: vhodné topánky, chôdza naboso a pohyb
Desať spôsobov, ako sa zbaviť cumlíka
Prechod z materskej na rodičovskú dovolenku
Poľavila som v korčuľovaní, ale nie preto, že by som bola lenivá 🙂 Kúpila som si nové tenisky a začala som behať. Keďže sa dni pomaly skracujú a stmieva sa čím ďalej, tým skôr, vymenila som korčuľovanie za beh – predsa len som zodpovedná mamina a nemôžem riskovať, že v tme zakopnem o nejaký kamienok a polámem si ruky alebo nohy… alebo ruky aj nohy. 🙂
Po prvom behu ma prekvapila svalovica, s ktorou som veľmi nepočítala, keďže som sa už nejaký ten týždeň hýbala viac-menej pravidelne, ale beh je o niečom inom ako korčule a zrejme som zapojila aj svaly, ktoré si doteraz len tak oddychovali. Svalovica je už však zažehnaná, a tak veselo pokračujem ďalej.
Čas Kubkovho nástupu do škôlky sa pomaly kráti. Už to nie je ten vzdialený september, ale zrazu je to budúci pondelok. A ja opäť začínam mať zmiešané pocity. On sa však nesmierne teší, tak dúfam, že to zvládneme. Je pre mňa trošku zvláštne nechať ho s cudzími ľuďmi v cudzom prostredí, i keď verím, že v kolektíve detí bude spokojný – náš Kubo je totiž veľký ľudomil a každého hneď považuje za svojho kamaráta.
Nuž, prečítajte si novinky opäť o týždeň, určite vám o tom napíšem a aj o tom, ako Kristínka zvládla prvé očkovanie.
Katarína
