KLUB tehuliek (98): Rodinné fiesty
Rudy stále čaká na príchod svojho bábätka a voľný čas využíva na prechádzky. V medziobdobí nacvičuje pozitívne myslenie a predstavuje si pohodový pôrod. Ešte bude veselo! Katarína hrá s Kristínkou hru „kam sa stratili ponožky“ a teší sa z rodinného výletu do cukrárne. Rozhodnúť sa, či si dať laskonku alebo tortu nie je predsa vôbec jednoduché.
Tehuľka Rudy: Nechodí, stále nechodí…
Presne tak, milí priatelia. Stále sme v očakávaní. Poslíčkovia v nedohľadne, rovnako ako môj vnútorný pocit, že by sa to už malo začať. Bábu je v brušku evidentne dobre a aj napriek tomu, že oficiálne mám termín už o tri dni, na svojom tele nepociťujem žiadne zmeny. Musím sa však priznať, že si toto obdobie užívam, lebo mám kopu voľného času, chodím na prechádzky a radujem sa z krásneho slnečného, i keď chladného počasia. No komu je lepšie?:)
Na prehliadke v pôrodnici mi moja doktorka povedala, že všetko je v norme a treba čakať. Tak teda čakám a predstavujem si pohodový a rýchly pôrod. Už dávnejšie som sa naučila, že technika pozitívneho predstavovania je veľmi úspešná metóda na odstránenie strachu a vôbec na spozitívnenie si akéhokoľvek zážitku. Tak si predstavujem iba to najlepšie 🙂 V kombinácii s pitím ostružinového odvaru a trénovaním s Epi-no bude môj pôrod určite ten najlepší a najemotívnejší zážitok v mojom živote. 🙂 Možno to naozaj znie až úchylne, ale ja sa na ten pôrod už naozaj teším.
Narodenie vnúčika je v našej rodine skutočne veľká udalosť. Až som niekedy dojatá reakciami rodinných príslušníkov. Moja mama začína každý telefonát otázkou, či som už v pôrodnici. Quentinova mama zase ponúka pomoc všetkého možného druhu a od zajtra mi pricestuje na návštevu i moja sestra z Írska a pevne verí, že sa bábo narodí počas jej pobytu, lebo chce byť pri tej „sláve“ aj ona. 🙂 Takže sa z môjho pôrodu stáva veľká rodinná fiesta. 🙂 Vyzerá to, že o zábavu bude v nasledujúcich dňoch postarané.
Prečítajte si tiež:
Pôrod do vody
Pôrodná bolesť: nefarmakologické metódy tlmenia bolesti pri pôrode
Prirodzený pôrod je normálny pôrod
Dnes teda píšem iba taký krátky článok, lebo od minulého týždňa sa toho naozaj veľa nezmenilo. Tak vás nebudem dlho zdržiavať svojimi článkami za počítačom a radšej odporúčam ísť von, kým tam ešte krásne svieti slnko. Vraj sa začína najlepšia sezóna na púšťanie šarkanov, tak smelo do toho!
Prajem krásny deň.
Rudy
Katarína: V hlave mám teraz veľa myšlienok
Ahojte, maminky a tehuľky. Opäť som tu aj s našimi zápiskami. Z Kristínky sa vykľula veľká huncútka. 🙂 Má neskutočnú silu a už si vie sama rozkázať, čo chce robiť. Zaujíma ju skoro všetko, čo sa mihne okolo. Keď pijem, načahuje sa mi za pohárom, keď držím ovládač, chce ten. A čoho sa jej ruka dotkne, to už veľmi ťažko pustí. A, samozrejme, všetko hneď putuje k jej ústam, keďže treba vyskúšať, akú chuť má taký televízny ovládač.
Prekvapila ma vo vani, kde ju dávam „plávať“ na bruško. Ihneď skrčí nožičky pod bruško a ani neviem ako, a slečna už aj sedí. Keď to spravila prvýkrát, naozaj ma tým prekvapila. Teraz to už robí pravidelne s veľkým odhodlaním dočiahnuť sprchovaciu hadicu – predsa len je krásna, „strieborná“ a ligotavá.
Tiež má nový koníček a tým sú jej vlastné ponožky, respektíve ich vyzúvanie. A musím podotknúť, že jej technika sa každým dňom zdokonaľuje. Tak dlho trie tie malé nožičky o seba, až si ich obidve vyzuje a keď prídem a spýtam sa, kde má ponožky, tak sa na tom nevie dosmiať. Mama je však predsa len o niečo prešibanejšia – a ponožky vymenila za pančušky.
Sobotu sme strávili doma. Keďže bol Tomáš dlho preč, plnil si svoje plány a predsavzatia v našej záhradke. A my s Kubkom sme vyberali semiačka zo slnečníc, ktoré nám vyrástli. Tatino vyrobil búdku pre vtáčiky a my sme im teda nachystali potravu na zimu. 🙂 Už sa teším, ako ich tu budeme z okna pozorovať.
Prečítajte si tiež:
Detské oslavy: Buďte originálni
Starostlivosť o vlásky
Bozkávanie bábätiek posilňuje ich imunitu
V nedeľu sme si spravili rodinný výlet do cukrárne. Tomu som sa veľmi potešila, lebo som sa cítila, akoby som sa vrátila do svojich detských čias. Výlety do cukrárne pre mňa znamenajú takú klasiku. Len ponuka koláčov sa zmenila a rozhodnúť sa pre ten „pravý“ je teraz oveľa zložitejšie. Kedysi to boli laskonka, veterník, krémeš alebo špic. No dnes na mňa tie koláčiky pozerajú, žmurkajú a ja musím urobiť veeeeeľké rozhodnutie, aby som doma neľutovala. Nuž, ťažký to život 🙂 Túto nedeľu to nakoniec vyhrala mrkvová torta.
Po nútenej prestávke (keďže nemal kto strážiť deti) a návšteve cukrárne 🙂 som si včera opäť obula tenisky a vybehla som von. Už som veľmi potrebovala týchto pár minút pre seba. V hlave mám teraz veľa myšlienok a nutne som potrebovala vypnúť.
Katarína
