Koniec šestonedelia

 Foto: Julia Soos, www.juliasoos.sk

Myslím, že po šestonedelí, po rodinnom fotení a po všetkých tých chcených aj nechcených návtevách, kde boli aj tie veľmi ťažko pretrpené, keď som sa sama čudovala svojej trpezlivosti. Tak po tom všetkom, som konečne naspäť v sedle a nájdem si aj troška času pre seba. Síce čas pre mňa pozostáva teraz už len s času s bábätkom, nesťažujem sa. Miško bude v škôlke ešte ďalší týždeň a potom nás čaká sedem týždňov prázdnin, keď budem musieť vymyslieť program pre staršieho nezbedníka.

Ale vrátim sa späť k tomu môjmu šestonedeliu, ani neviemm, že je už potom. Zbehlo to strááášne rýchlo. Všetko. Naozaj. Aj drobček podrástol tak veľmi za šesť týždňov. Skoro tri kilá navyše a je to poriadny hladoš. 🙂 Aj pediatrička povedala, že materské mlieko ako smotana, tak prečo by nepriberal. A papá hltavo, akoby už nemal dostať viac. V dojčení samozrejme pokračujem a plánujem dojčiť tak dlho ako to bude možné, čiže čo najdlhšie, nemienim prestať ani keď prídu zúbky. Stále síce bojujem s bolestivými bradavkami, ale aj tomu sa dostávam na koreň. Ani kolika nás nestraší (poklopem na drevo, aby som neuriekla). Papám všetko čo som papala predtým, nové jedlá dopĺňam do stravy iba s mierou a opatrnosťou.

Z mojej tehotenskej váhy mi ostalo ešte osem kíl, tie pôjdu dolu časom, nebudem sa tým zaťažovať a už vôbec si neplánujem z toho robiť ťažkú hlavu. Pri Miškovi odišli všetké asi až po desiatich mesiacoch a vtedy som dojčila Miška celých osem mesiacov , ale tým si už nie som stopercentne istá.

A dobře, že o tom píšem, aby som sa nezabudla objednať na kontrolu u svojho gynekológa. Tak sa majte mamičky a tehuľky, ja idem telefonovať. 🙂