Martinko a novinky

Kvôli mojim potratom som chodila po vyšetreniach tiež. Absolvovali sme s partnerom genetické testy, a mne stále brali krv a niečo skúmali. Endokrynológia a hematológia.. už sa mi o tom snívalo. Samozrejme, že na výsledky sa čaká aj dva mesiace a tak stále čakám. Ale ono mi to je už aj tak dáko jedno.

Pred mesiacom som zistila, že som opäť tehotná. Neskutočne som sa tešila. Tak veľmi som po tom túžila a asi práve preto som tomu dáko nemohla uveriť, žeby sa mi splnilo to o čom snívam. Moje tajomstvo som pošepkala iba Martinkovi. Nerozumel čo mu vravím, ale bolo mi to jedno 🙂

Tentokrát som sa rozhodla nikomu o tom nepovedať tak skoro iba priateľovi. Všetko mi ale komplikovalo pár skutočností. Jedno z nich bola oslava mojich tridsiatych narodenín. Bolo veľmi ťažké tváriť sa, že pijem, a že mám energiu oslavovať. Už v 4. týždni mi začalo byť zle od žalúdka a neskutočne ma bolela hlava.  A tak som musela s pravdou von aspoň pred priateľom. Nevládala som vôbec nič a ustriehnuť nášho Martinka bolo nad moje sily.

Rozhodla som sa zájsť za doktorkou. Odchádzala som odtiaľ s receptom na fraxiparin a s hrôzou v očiach ako si to idem každý deň sama pichať do brucha injekcie. Deň čo deň mi bolo horšie a horšie. Takýto stav som pred tým vôbec nepoznala. Stále mi nejde do hlavy ako je možné že mi je inak zle ako prvé tri razy. No nič. Beriem to tak, že kým mi je zle aspoň viem, že je všetko v poriadku.

Po mesiaci maximálnej starostlivosti zo strany môjho priateľa som absolvovala prvé sono a maličké sa má k svetu. Veľmi sa z toho teším. Radostnú novinu som zvestovala už aj babke a dedkovi a tak mi pomáhajú s Martinkom aj oni. Som vďačná za každnú chvíľu kedy môžem oddychovať.

Dúfam, že sa tešíte spolu so mnou. Prajem Vám krásne predvianočné obdobie

Dana