Martinko a jeho režim/nerežim

Náš deň prebieha asi tak, že okolo siedmej sa zobudí a chce sa hneď hrať. Samozrejme pojem okolo je vždy +- hodina. Matík sa hrá v spálni ja upracem potom sa hráme v obyvačke dám mu jesť a ideme von. Nie nezaspí hneď ako ho dáme do kočíka, a tak ako je nevyspitateľný čas jeho zaspatia rovnako sa nedá odhadnúť kedy sa zobudí. Niekedy spí polhodinu niekedy dve a máme po režime.

Keď sa zobudí dostane obed o dve hodiny mlieko. Snažím sa ísť s ním opäť von keďže doma zle zaspáva. A večer sa pravidelne stáva, že chodí spať o jedenástej večer, až ked je maximálne uťahaný. Občas mám pocit, že nechce spať lebo sa bojí, že o niečo príde ak zaspí. No a samozrejme v noci je minimálne 2x hore a už sa mi párkrát stalo, že sa uprostred noci zobudil a nebolo pomoci chcel sa hrať. Takže keď mi rozprávajú iné mamičky ako uložia svoje deti o ôsmej a spia bez prestávky do ôsmej iba si zasnene vzdychnem.

Čo s ním? Netuším. Skúšala som kadečo. Uspať ho skôr cez deň, nechať ho spať dlhšie, unaviť ho, robiť všetko v tú istú hodinu a nič. Už som z toho naozaj unavená. V čase kedy mám byť s vyloženými nohami v náručí priateľa a vydýchnuť si sa ešte hrám s hračkami. No čo Vám poviem, nevládzem.

Po tom ako sa Martinko hravo naučil chodiť po štyroch prestalo mu to rýchlo stačiť, a tak jeden večer keď som písala na počítači som zdvihla zrak a on pri mne stál. Skoro som odpadla. Ako to, že stál? Ako to urobil? No v jeho očiach úplne jednoducho. A tak ako si zrazu sadol, tak isto sa aj naučil stáť. Čohokoľvek sa dokázal chytiť, hneď sa postavil. No diviačik maličký šikovný. A tento fakt ma donútil urobiť zmenu v jeho režime nerežime. Postieľka musela ísť na najnižšiu úroveň a musel sa naučiť spať sám.

Musím sa, ale priznať, že pre mňa to bolo asi ťažsie. Zrazu na neho nevidieť a nemať ho hneď na dosah. A s touto zmenou som sa rozhodla skúsiť metódu kontrolovaného plaču. Zatiaľ prešlo len pár dní a aj tak to nerobím úplne správne, ale je mi jedno či je unavený alebo nie skrátka o siedmej vaňa o deviatej posteľ a som nekompromisná aj keď ma to stojí neskutočne veľa síl. Nechcem to zarieknuť, ale zatiaľ to vyzerá, že to funguje a malý naozaj neponocuje. No tfuj tfuj nech to len vydrží. Ako to pokračuje Vám napíšem niekedy nabudúce.