Bol to rok ktorý veľa zmenil. Zmenil mi život, ale hlavne zmenil mňa. Zmenil môj pohľad na lásku, rodinu, zdravie či prácu. Takto pred rokom bol môj život naruby. Ležala som v nemocnici po cisárskom reze a môj syn ktorého som videla po narkóze 3 sekundy ležal v nemocnici 20 km odo mňa. Celý rok bol ťažký. Fyzicky aj psychicky. Ale už nad tým nechcem uvažovať. Som mama a som šťastná, že to tak je.
Chcela som Martinkovi spraviť parádnu oslavu jeho prvých narodenín. Veľa detí, veľa darov, veľa všetkého. A potom mi došlo, že on nič také nepotrebuje. A tak sme len v úzkom kruhu rodiny niečo ugrilovali a dali si tortu. Myslím, že to že bol s ľuďmi, ktorí ho majú najradšej bolo pre neho najviac. Dlho som premýšľala nad tortou. Nakoniec som sa rozhodla ju urobiť sama. Chcela som, aby tortu mohol jesť aj Martinko. Mali sme krásnu oslavu. Medzi darmi bol aj detský klavír a tak si viete predstaviť čo mám teraz doma za počúvanie.. Dostal veľa hračiek a tak aspoň na pár dní bol spokojné dieťa aj dnu. Našťastie je leto a tak veľa času trávime vonku. Ráno o deviatej už sme na dvore a po spánku tam ideme opäť až do večera. Na našom dvore oblubuje šmýkačku, kde s radosťou vylezie sám a spustí sa dolu hlavou. Už teraz mám celkom obavu čo z neo bude keď už takýto malý nemá problém s ničím.
Čítajte tiež:
- Prázdninové tipy pre mamičky s deťmi
- 8 vecí, ktoré mamičkám prekážajú, ale hanbia sa to (väčšinou) povedať nahlas
- Deti sa môžu utopiť aj v plytkej vode
Martinko je neskutočne šikovné dieťa. Má rok a pred pár dňami začal chodiť. Len tak som sedela na zemi a rozprávali sme sa. Zrazu iba pozerám, že ma chytá za vlasy a nevyliezol po mne. Nechápala som ako to urobil. Po chvíli to urobil opäť a už som si všímla ako pekne chodí. Je to také krásne Naozaj si budem tento moment pamätať do konca života. Je neskutočne rozkošný keď sa snaží udržať balanc, ručičky drží ako keby bol námesačný. Stále sa na neho usmievam aký je krásny. Už teraz sa teším čo nám prinesú ďalšie dni.