> Blogy > Dadidis3d >Martinko má 11 mesiacov
Martinko má 11 mesiacov
MIMI LIVE MARTINKO Mesiac po operácii sa náš život akosi ustálil. Konečne som si začala užívať, že som doma na materskej. S Martinkom sme si našli nové spôsoby respektíve rituály pre jedenie, spanie, pitie a iné. Máme opäť aký taký režim v časoch spania a opäť som sa naučila čo znamená ktorý plač.(Martinkovi sa totiž operáciou zmenil hlas)
Po troch týždňoch nás čakala kontrola na plastickej chirurgii. Pani doktorka nás pochválila, že sa všetko krásne hojí ale máme dodržiavať režim kašovitých jedál ešte mesiac. Ach. To varenie ma ubíjalo. Ale po troch týždňoch mohol konečne mliečne výrobky a tak som si jedlá už kombinovala s jogurtmi a podobne. Všetko mi vysvetlila ako sa mám o neho starať a dala mi zoznam lekárov, ktorých máme navštiviť. Takže v lete si dáme doktorskú turistiku a pôjdeme k logopédovi, na genetiku, na foniatriu, k zubárovi a k čelustnému ortopédovi, kde mu urobia prvý otlačok, aby sme vedeli čo ďalej. Pani doktorka sa ma ale opýtala či nechcem ešte niečo spraviť s jeho perou aby bola opticky nižšie. Samozrejme, že som súhlasila a tak nás v septrembri čaká ešte jedna operácia. V porovnaní s tým čo máme za sebou bude toto úplne jednoduché a mali by sme byť v nemocnici max 2 dni.
A keďže nemám rada stereotyp, nahovorila som priateľa na natáčanie relácie v JOJ-ke. A tak sme strávili 4 dni v Bratislave a varili sme pred kamerami. Takže ak si nás budete chcieť pozrieť nakliknite si archív napr. z 31.5.2018. Chceli sme si zarobiť na svadbu,ale žiaľ nebolo to tak ako sme plánovali, ale nášmu vzťahu to veľmi pomohlo. Samozrejme som ho nenechala 4 dni samého. To by som nevydržala. Dva dni bol s nami. Ale vzduch veľkomesta sa mu veľmi nepáčil tak sme ho boli odiezť domov.
Podnebie sa mu pekne zrástlo a začal všetko pekne papať. A áno pekne papal aj jahody a čerešne na fotke. Takže fotenie bolo celé zle, ale som rada, že aspoň jedna fotka bola reprezentatívna. Keď sme prišli z nemonice mala som pocit, že mám zrazu doma iné dieťa. Bol veľmi zakríknutý, stále chcel byť len so mnou. Prestali sa mu páčiť hojdačky a vôbec nebol zneho taký huncút ako pred tým. No a hlavne som mala pociť, že ako keby menej prejavoval emócie. Som preto nesmierne rada, že to bola zrejme len fáza po tej traume čo prežil. A dnes je Martinko znova malý nezmar čo hádže guličky z balkóna, či sa spúšťa bez rozmyslu dole hlavou po šmýkačke. Deň čo deň očakávam, že sa pustí mojej ruky a rozbehne sa sám, pretože niekedy naozaj mám veru namále aký je rýchly. No a čo sa stane potom fakt neviem. Asi budem musieť popracovať potom na mojej kondičke.
Teším sa na vás opäť o dva týždne.
Vaša Dada