Martinko má 4 mesiace

Keď som Matíka čakala bála som sa veľmi stereotypu. A aj po štyroch mesiacoch stále neprišiel. Dôležité je urobiť si program tak, aby sa všetko neopakovalo dokola. Samozrejme veci ako kúpanie, spanie sa snažím nechať v každodennej rutine, ale zvyšok je pre nás každý deň nové dobrodružstvo. Niekedy až takmer vidím ako rastie pred mojimi očami, ako vidí novú vec a vníma, premýšľa a rozvýja sa mu rozum. Myslím, že keď podrastie hravo nás schová do vačku 🙂 

Samozrejme po dovršení 4 mesiacov som opäť klikla na net a kontrolovala či sa dobre vyvíja. Či už vie všetko čo má. Prekvapil ma, ale jedno ráno, keď som ho položila pod hrádzu na zem v obyvačke a šla sa obliecť do spálne. O päť minút som ho našla pri gauči čo boli asi tri metre. Ako sa tam dostal? Vrtalo mi to hlavou asi dva dni. A potom som ho našla ako sa pomaly prevaľuje zo strany na stranu a šúcha sa dlážkou. Šibal malý. Takže som zistila, že vlastne je s vývojom možno oproti jeho rovesníkom aj možno vpredu. 

Čítajte tiež:

• Nedeste sa detských hier „na doktora“
• 7 rodičovských chýb, ktoré môžu zničiť manželstvo
• Prvý kamarát je často na celý život

Materská dovolenka je dovolenka?

S priateľom sme v tomto období mali menšiu výmenu názorov.Keď prišiel domov z práce tak sa ma pýtal, že čo som robila celý deň.  A na moju poznámku ohľadne jeho práce mi len odpovedal, nech si to tam idem vyskúšať na týždeň. No tak so sa rozhodla, že nech si to vyskúša on. Jeden piatok som sa rozhodla „vyhodiť si z kopýtka“. S kamarátkou sme šli do mesta na vínko. Už som raz matka. Musím priznať, že som myslela stále na to či je všetko v poriadku. Boli sme preč štyri hodiny. Keď sme prišli domov bol priateľ uťahaný, špinavý a hladný. Ešte ten večer sa mi ospravedlnil. No nie je to občas najľahšie.

Jedna z vecí, ktorá sa ale zmenila vývojom nášho syna je to, že je v kočíku čoraz viac nespokojný. Už vidí poriadne na svet a hlavne je neskutočne zvedavý. Ešte, že máme nosič. Nosenie detí je vraj momentálne v móde, ale ja som mala veľmi rada aj vozenie v kočíku. U malých detí, ale platí pravidlo : „Čo platilo dnes, nemusím platiť zajtra“ Takže sa spolieham na to,že možno za mesiac sa to zmení a chuť sa mu vráti.

Zatiaľ teda nosíme nášho syna v nosiči a až keď je neskutočne unavený pomaly ho dáme do kočíka. Občas nezačne jačať ako o život občas áno. Je to praktické ale celý deň ho mať zaveseného je aj na mňa priveľa. No uvidíme ako to bude pokračovať. Pretože mladý pán nechce spať vôbec dnu a večer na to, aby zaspal musí vypiť umelé mlieko, ktoré ho uspí oveľa viac ako to moje. Ako rastie má čoraz viac a viac švindlov, ale aj tak je to moja najväčšia láska 🙂