Martinko má už MESIAC

Pekne sme si na seba zvykli a mne prišlo úplne prirodzené, že pôjdeme na týždeň do nemocnice, kde sa všetko pekne spraví a náš život sa zas o niečo zlepší.

Najkrajšie chvíle pre mňa sú, keď sa môžem pozerať na to, ako mladý muž a jeho otec praktizujú ich rituál. Som rada, že sa mi podarilo prideliť hrdému otcovi úlohu kúpania. Je to ako to vraví priateľ ich wellness 🙂 Toľko lásky pokope. Veľmi dobre sa na to pozerá. Som spokojná, lebo viem a vidím, že sa môžem o neho opreť a pomôže mi so všetkým čo je treba. Keď ho kúpe na chvíľku si vyložím nohy a mám aspoň pár minút pre seba. Je super keď sa angažuje aj otec. Vrele odporúčam 🙂

V deň keď mal Martinko mesiac, sme sa vybrali do nemocnice. Pekne som sa na to pripravovala, hlavne psychicky. Pred nástupom sme absolvovali všakovaké vyšetrenia. V ten istý deň ako sme sa dostavili do nemonice však prišli posledné výsledky a vysvitlo, že mladý muž má stafylokoka. Skoro som tam odpadla. Samozrejme ma zaliali slzy lebo mi to bolo ľúto a hlavne som si veľmi priala, aby to už bolo za nami. A tak sme vzali veci a šli domov. Cestou sme sa ale zastavili ešte pri doktorke nech nám predpíše lieky. Verdikt chirurga v nemocnici znel jasne. Dieťa musí byť v top stave a úplne zdravé. Je možné, že by sa po operácii stehy rozišli a operácia by sa musela opakovať a esteticky by to už nebolo tak pekné.

Takže sme vyfasovali antibiotiká na 10 dní, ktoré musím mladému mužovi striekať do úst tri krát denne. Až po dobraní liekov a opakovaní vyšetrení nás v prípade dobrých výsledkov môžu zaradiť do operačného plánu. Operácie tohto typu sa však operujú len raz do týždňa. Nie je však pravidlom, že na takúto „pliagu“ zaberú prvé antibiotiká. Je bežnou praxou, že ich môže byť viac aj 4. Kým sa nájde vhodný typ. Takže je to beh na dlhé trate a nikto netuší kedy sa dostaneme do nemocnice. Čas trávený čakaním by mi tak nevadil, pretože už máme systém jedenia a celkom to zvládame. Vadí mi však to, že z antibiotík je synátor podráždený, bolí ho bruško, a hlavne priberá menej. No nič. Stále sa utešujem, že všetko zlé si odbijeme teraz a potom bude už len dobre 🙂