Martinko a prvý soplík
MIMI LIVE! MARTINKO Skončila jeseň a začala zima. Bola som veľmi rada, že náš syn aj napriek zlatému stafylokokovi nebol ešte ani raz chorý. No asi som to aj zariekla. Jedného dňa len začal kýchať a tieklo mu z nosa. Nerozumela som ako je to možné. Vôbec som nevedela čo mám robiť. A tak ako zvyčajne som sa riadila svojim inštinktom. Zvýšila som mu prísun vitamínov, kúpila odsávačku do vysavača a slaný roztok.
Neviem či je to výhoda alebo nie, ale náš syn mal aspoň jednu dierku vždy voľnú pretože mu chýba podnebie a všetko mu stekalo rovno do úst. Odložili sme aj očkovanie. Nechcela som ísť k doktorovi, aby nechytil aj niečo horšie, ale keď už začal aj chrčať a kašlať vybrala som sa tam. Okrem iného sme absolvovali aj návštevy genetiky. Každé dieťa s vrodenou poruchou sa skúma. Po 5 mesiacoch sme sa dočkali výsledkov a to, že naštastie chromozóm je v poriadku a náš syn netrpí žiadnou mentálnou poruchou. Vydýchla som si.
Musíte uznať, že vždy má človek niekde v podvedomí pochybnosť a strach a matky obzvlášť. Takže tých 5 týždňov bolo naozaj neknečných. A aby sa nám rátalo navštívili sme aj foniatriu. Keďže náš syn neprešiel testami na sluch vybrali sme sa overiť predchádzajúce merania. Vedela som, že nie je hluchý, ale zas tá hlúpa pochynosť. Matík si zvykol na doktorov a sestry. Keď mu merali mozgové vlny nemal s tým problém a veselo sa usmieval 🙂 Vyšetrenia neboli práve najpozitívnejšie, ale doktor povedal, že keď ja vidím, že počuje a vníma nemám si robiť starosti. O pol roka sa tam pôjdeme ukázať zas. A tak jedna veľká rada pre vás: ak v pôrodnici vaše dieťa neprejde testami na sluch čo je bežná prax netreba robiť paniku.
Čítajte tiež:
A ako zlatý klinec chodenia po doktoroch sme absolvovali kontrolu na plastike. Primár bol veľmi spokojný so svojou prácou a s tým ako sa mu to zahojilo. Žiaľ keď sa pozrel do poradovníka zistil, že najbližší termín na ďalšiu operáciu je voľný až na koniec apríla. No čo, počkáme, nič iné neostáva. Aj som trošku rada, že to bude neskôr a aspoň môžem ostať dlhšie doma s mojim Krumplíkom.
Po pár dňoch s chorým synom môžem skonštatovať, že „soplík“ u opačného pohlavia je hrozný či sa jedná o malého chlapca alebo dospelého muža 🙂 Netušila som, aké to bude nepríjemné pozerať sa na neho ako nemôže poriadne jesť, ani spať lebo sa mu zle dýcha. Až ma pichalo pri srdci, keď som zapínala vysavač a malý začal plakať. Ale myslím si, že sme si preskákali aj ťažším a jeden soplík nás nemôže zlomiť.
O pár dní pribudne blog s polročnou vianočnou fotkou. Zatiaľ sa majte krásne a nezabúdajte: Rodina je dôležitejšia ako vianočné dary, tak sa zbytočne nenaháňajte 🙂
-728x409.jpg)
-352x198.jpg)
