Martinko v lete na cestách

Keď som pred dvoma rokmi potratila dva dni na to som už ležala v Egypte na pláži a popíjala drink. Bola to tá najlepšia psychohygiena. Tentokrát, ale nebolo niečo takéto možné. Máme predsa Martinka. Ale aj tak som mala neskutočné nutkanie niekam újsť aspoň na pár dní.

Začala som zvažovať mnoho alternatív. Ale aj keď som celkom benevolentná matka ísť s ročným synom kdesi do Turecka nie je pre mňa. Najprv som hľadala let lietadlom tak okolo hodiny a potom som si povedala, že však je jedno kam pôjdeme len nech je to skrátka preč. A tak som zaplatila ubytovanie v Štúrove a pobalila veci.

Som človek, ktorý stále počíta aj s tým, že sa môže stať niečo zlé a tak ma upokojovalo, že sme od domu pár hodín autom. Ako posilu som si na pomoc vzala aj mojich rodičov. A tak s vidinou zmeny a oddychu sme vyrazili. Keď sme šli naposledy čo i len na jednu noc niekam malý neskutočne vyvádzal, nechcel spať a keď už spal tak sa stále budil. Práve preto som si povedala, že tri noci na začiatok úplne stačia.

No môj syn akoby vycítil, že potrebujem chvíľku na vydýchnutie s bol ako med. Ako keby tam bolo so mnou iné dieťa. Krásne vedel zaspať, zjedol čo som mu dala a bol poslušný. Počas tých pár dní sme absolvovali doobeda výlety a poobede termálne kúpalisko. Martinko si vyšľapal na katedrálu v Ostrihome, povozil sa na loďke a objavil spolu s nami krásny hrad Višegrad.

Martinko bol na kúpalisku šťastný a spokojený a ja tiež. Občas síce dáky človek poznamenal, že si dieťa utopíme, keďže sme sa tam s ním ponárali ako na plávaní. Neoprenové plavky v dvoch prípadoch zachránili kvalitu vody v kúpalisku. Takže nič lepšie do vody pre deti neexistuje. Poslednú noc sa však Martinko zrazu posadil zaplakal a začal vracať. Nechápala som to. Celú noc sme boli hore. Nemal teplotu ani žiadne iné príznaky. Ráno však bol ako rybka len trochu unavený. Keď som nad tým spätne uvažovala, myslím, že to mal z tej vody ktorú na kúpalisku stále pil. Cestou späť sme sa vybrali cez Budapešť. Martinko celú cestu prespal. Zobudil sa rovno pred Tropikáriom. Samozrejme, že sa mu tam veľmi páčilo. Samé rybky, malé, veľké, farebné. Ešte sme sa zastavili na rozhľadni, aby sme videli celé mesto ako na dlani. Celú dobu nás sprevádzal ergonomický nosič a malý si v ňom spokojne spal na mojom chrbte.

Čo vám poviem, bolo to vyčerpávajúce a zároveň som si oddýchla aj keď nie fyzicky. Aspoň sme si otestovali Martinka ako zvláda cestovanie. O našich ďalších dobrodružstvách v ďalšom blogu.

Krásne horúce letné dni

Dada