Martinko v lete na cestách II.

Minulý rok som písala blog celá utrápená. Čakali sme s malým na jeho prvú operáciu a ja si ani nepamätám ako to leto prešlo. Toto leto som sa tiež necítila úplne psychicky v pohode kvôli potratu hneď na začiatku leta. Práve preto som si povedala, že nebudeme sedieť doma. Priateľ si občas zobral deň dovolenky a tak som sa nevedela dočkať piatka alebo soboty. A tak som sa rozhodla v lete písať blogy o našich cestách a možno vás aj kúsok inšpirovať kam ísť alebo neísť s deťmi.

Každý jeden víkend sme mali plne naplánovaný a ja som sa z toho veľmi tešila. Kam viedli naše cesty? Kadetade. Ale najkrajší výlet bol zatiaľ na Spiš. V piatok ráno sme sa zobudili a vyrazili do Hrabušoviec. Už o deviatej ráno sme kráčali Slovenským rajom. Keď som vymýšľala našu výpravu nejak mi v tej mojej blonďavej hlave nedošlo, že to môže byť aj celkom nebezpečné. Suchá Belá je plná rebríkov a reťazí. V lete bolo naozaj horúco a tak som sa vôbec nedivila keď hneď po vstupe do tiesňavy Martinko zaspal na mojom chrbte. Tiež by som si pri tom šume potoka a príjemnom chládku pospala. Rada by som povedala, že to bolo super. Áno bolo, ale celkom som sa aj bála. Rozhodne tam už nepôjdem až kým Martinko nebude mať aspoň 10 rokov. Aj napriek strachu to bol nádherný výlet. Bola to makačka. Martinko takmer celú cestu nahor spal a tak mu ušli všetky tie nádherné vodopády a rebríky. Keď sa zobudil boli sme pred koncom výstupu a tak pekne s nami popri nás vyšiel na vrch. No hore na vrchu začalo neskutočne svietiť slnko a bolo horúco. Neskutočne dobre mi padlo, že na vrchu požičiavali bicykle a tak sme si dva požičali a zviezli sa dole. Celkom adrenalín to bol. Nasledoval obed a zaslúžené kúpanie na biokúpalisku v Levočských vrchov. Bolo to tam nádherné, čisté a osviežujúce.

Ďalší deň sme strávili na lukostreleckej sútaži pekne v lese a poobede sme sa prešli po ZOO v Spišskej Novej Vsi. Posledný deň sme sa vybrali do Bachledovej doliny na chodník v korunách stromov. Celkom som ostala v šoku keď sme tam prišli, pretože som čakala lanovku. Žiaľ ešte nebola dostavaná a tak sme zaťali zuby a pekne si to vyšlapali. Výhľad stál samozrejme za to a Martinko mal za odmenu možnosť sa tam pohrať na peknom detskom ihrisku. Cestou dole, už Martinko spokojne búval na mojom chrbte.

Víkendový zaberák ale neskutočne dobre nám to padlo. Viem, že Martinko si to nebude pamätať, ale  mám pocit, že to spojilo našu trojčlennú rodinu viac dokopy a budeme mať na čo spomínať a hlavne čo Martinkovi rozprávať, keď vyrastie. O ďalších spoločných zážitkoch nabudúce.

Ešte krásne leto.

Dada