Toto som si povedala na konci augusta. Vždy som bola taká, že som hovorila ako v lete nejdeme nikam k moru a na konci leta prišla na mňa dáka neskutočná chuť ho vidieť a nakoniec sme vždy išli. Tento rok bolo ale všetko komplikovanejšie. Niekedy sa rozhodujem veľmi impulzívne a tak to bolo aj tentokrát. V stredu večer som našla ubytovanie a v sobotu večer sme odchádzali.
Nakoniec som sa rozhodla pre Chorvátsko pretože je dostupné autom za pár hodín a nemusíme tam letieť lietadlom. Našla som komplex s bazénmi blízko za hranicami s pieskovou plážou. Pustila som sa do plánovania a popri tom som musela samozrejme dokončiť veci týkajúce sa mojej firmy.
Vyrazili sme večer o desiatej. Martika sme umyli a položili do sedačky. Po pár kilometroch spal a zobudil sa až okolo štvrtej ráno, len sa nejedol a spal ďalej. Proste ideál. Zobudil sa až pár kilometrov od cieľa. Žiaľ po príchode na miesto sme zisli, že skôr ako o druhej nás neubytujú. Všetko by bolo v poriadku, keby nepršalo. Čo s takým malým dieťaťom pri mori v daždi? Boli sme vyčerpaný z cesty, ale museli sme sa venovať Martinkovi, ktorý bol plný energie. Našťastie sme v meste našli centrum pre deti a tak si tri hodiny lozil po preliezačkách pekne pod strechou a my sme popíjali kávičku.
Nepopieram prvý deň bol naozaj náročný, ale tie ostatné boli úplne skvelé. Čas sme trávili na prechádzkach, pri mori, kde sme stále hádzali skalky do vody, v piesku sme stavali hrady a venovali sa nám trom. Konečne sme nič neriešili len nás troch. Martinko jedol len ovocie a pil mlieko. Občas som mu uvarila polievku. Sám sa pýtal do postele aj na obed. Krásne spal a môj priateľ s ním a tak som mala čas pre seba. Ako meradlo môžem použiť počet prečítaných kníh. A ja som prečítala jednu celú, takže som spokojná. Večer keď malý spal sme sedeli na terase a boli aj chvíľu sami. Nebudem vám klamať, vôbec sa mi nechcelo ísť domov. Martinko tam bol ako úplne iné dieťa a nič nás aspoň chvíľu netrápilo. Ďalší z dôvodov bol fakt, že po príchode z dovolenky nás čakala dúfam, posledná operácia a mňa kopec vyšetrení kvôli snahe mať ďalšie bábo. Komu by sa chcelo ísť späť do reality?
Deň odchodu však naozaj prišiel. Aj keď Martinko nebol dáko nadšený z mora a nechcel sa tam kúpať, hrať sa pri ňom vedel nekonečne dlho. Keďže sme sa museli odubyvať už do desiatej rozhodli sme sa cestovať cez deň. Odišli sme chvíľku pred Martinkovým obedným spánkom. Nie vždy je všetko ideálne a tak sme sa už po pár kilometroch dostali do kolóny. Tak sme sa s Martinkom prechádzali popri autách. Tak sme strávili skoro hodinu. Keď sme sa pohli Martinko zaspal a ja som dúfala, že kým bude spať zájdeme čo najďalej. Ale nezašli sme. Obišli sme po vedlajších cestách asi 30 km kolónu ale aj tak sme sa zdržali ďalšiu hodinu. No a keď bol hore pozeral rozprávky, alebo sme sa hrali v aute. Bolo to s veľkým vypätím síl, ale prišli sme domov pred Martinkovým večerným spánkom. Taká zničená som ľahla do postele. Nikdy nebudem ľutovať rozhodutie ísť s Martinkom autom k moru aj keď si to nebude pamätať. Ja som to potrebovala ako soľ a dovolím si tvrdiť, že aj my ako rodina. Najbližšie však zvolíme cestu domov trochu inak.
Čakajú nás opäť krušné chvíle a ja som rada, že sme načerpali energiu na toto obdobie. Držte palce ozvem sa keď bude mať Martinko po operácii..
-728x409.jpg)
-352x198.jpg)
