Keďže sa stále trápil s jedlom trápila som sa aj ja. Ale deň čo deň to bolo lepšie a lepšie. Boli chvíle, na ktoré ma nikto nepripravil. A to na dvojhodinový plač a obrovský srdcervúci krik. Obraz ako sedím na gauči o štvrtej ráno, v jednej ruke držím mladého muža, v druhej odsávačku ( ktorú mimochodom už teraz nenávidím ) a prichytím sa pri tom ako ma strhne zo spánku si budem pamätať navždy.
Tento týždeň so bola neskutočne vďačná za to, že môj priateľ si vzal dovolenku. Pre všetkých nás troch bolo všetko nové. Priateľ však nie je matka a tak pri nočnom vyčíňaní spokojne odfukoval a dokonca si aj pochrápal. Ale ráno keď som si potrebovala pospať si ho vzal pekne na ruky a doprial mi aspoň chvíľu pokojného spánku.
Neviem ako to prežívajú ostatné ženy, no ku mne láska k mladému mužovi prichádzala postupne. Bolo to aj tým, že narušil môj osobný priestor, môj čas, môj spánok. Ale dnes už môžem pokojne prehlásiť, že ma má úplne vo svojej moci. Milujem ho najviac na svete a tie malé ručičky a nožičky by som nedala nikomu ani za svet aj keď nespí, aj keď narieka. Občas sa pristihnem, pri tom, že na neho pozerám a hovorím si, že takýto zázrak sme ani nemohli stvoriť práve my dvaja.
Najkrajšie na tom všetkom je fakt, že tak ako ja ho neskutočne ľúbim, cítim ako on ľúbi mňa. Je až neuveriteľné, že keď si s ním neviem rady stačí pustiť a zaspievať jednu z pesničiek, ktoré som mu púšťala kým bol v brušku 🙂 Keď som to skúšala počas tehotenstva neverila som, že to funguje, ale môžem potvrdiť názor vedcov, že je to pravda. Najviac ma však udivuje to, že vie keď ho mám na rukách práve ja. Je jedno kto sa o neho stará, či starí rodičia či jeho otec, keď je najhoršie len ja ho viem upokojiť a to ma neskutočne hreje pri srdiečku. Aj láska pomáha k tomu, aby som nemyslela na to, čo nás čaká za pár dní…