Na veľkosti nezáleží…

Pravdupovediac, počas tehotenstva som sa dojčením zvlášť nezaoberala. Mala som tehotenskú cukrovku, a to kompletne zmenilo môj pohľad na jedlo a hlavne náladu, ktorou som posledné mesiace v tehotenstve obšťastňovala svoje okolie.

Dojčenie som brala tak, že keď budem môcť, dojčiť budem a ak nie, tak budem dokrmovať. Nehľadela som na to ako na tragédiu, ale dojčiť som rozhodne chcela.

Prvé chvíle po pôrode boli z hľadiska dojčenia skôr deprimujúce. Veľa ľudí mi ešte pred pôrodom vravelo, že dojčiť nebudem, pretože na to nemám dostatočne veľké prsia. A ja som tomu pomaly začínala veriť.

No nikdy nezabudnem na váženie môjho zdravého synčeka na štvrtý deň v pôrodnici. Zistila som, že malý spapal vyše 80 ml mlieka. Bola som z toho nesmierne nadšená a posunulo ma to o veľký krok vpred.

Dojčenie spočiatku prebiehalo bez väčších problémov, ale ešte počas šestonedelia som dostala zápal prsníka. Prekonala som ho liečbou antibiotikami a stálym dojčením.

A zvládli sme to! Neskôr sa mi zápal opäť dvakrát vrátil a aj nedávno som sa ešte preň dosť natrápila. Dôvodom boli moje malé prsia. Ale dojčím, nedokrmovala som!

Náš maličký má už 1 a pol roka a v dojčení chceme vydržať do 2 rokov. Burcuje nás vpred najmä objav vedcov, ktorí zistili, že materské mlieko veľmi priaznivo vplýva na IQ bábätiek, preto čím dlhšie sú dojčené, tým je to pre ne lepšie.

Preto chcem povzbudiť všetky mamičky… dojčenie je niekedy plné problémov, ale oddanosť, zásadný vplyv na zdravie dieťatka a vzťah vybudovaný medzi matkou a dieťaťom za tieto problémy stojí.

Chcem však vliať nádej aj mamičkám, ktoré dojčiť nemôžu – dokrmovanie je pomoc, pretože umelé mliečka sú naozaj výbornej kvality.

Anka Pechová