Nastal deň D – pôrod

V pondelok mi monitorovali bábätko a niečo sa na výsledkoch lekárom nezdalo. Predbežne sme sa dohodli na termíne pôrodu, no na stredu ma objednali ešte na sono bábätka, na ktoré som mala prísť pre istotu lačná a s vecami.

Tak som v stredu ráno nejedla, zobrala som si kabelu a dostavila sa na vyšetrenie. Musela som ich však v ten deň absolvovať ešte niekoľko. Samozrejme ma aj hospitalizovali, aby ma mali pod dohľadom. Nezdala sa im hustota plodovej vody a z toho usúdili, že preto ani akcia bábätka nebola ideálna. Z toho dôvodu som podstúpila aj záťažový test, ktorý však ukázal, že bábätko sa počas kontrakcií vyvolaných oxytocínom chová normálne a tak som v nemocnici ostala len na pozorovanie.

Vo štvrtok sa však pán docent rozhodol, že tá plodová voda nie je celkom ok a na piatok sa mám pripraviť. A tak aj bolo.

Prišiel piatok a brali ma. Najprv klystír, potom cievkovanie, následne na to pichnutie spinálu. Ešte počas klystíru a cievkovania som bola celkom v pohode, ale ako ma doviezli na operačný sál, dostala som zimnicu. Zo stresu. Presne tento stav som si pamätala už z prvej sekcie, no čakala som, že sa dostaví oveľa skôr.

Všetko prebiehalo ako má, mne anestéza zabrala a doktori začali robiť čo majú a potom som začula to, na čo som dlhé mesiace čakala – plač. Srdcervúci plač môjho druhého dieťatka.

Pozerala som sa z operačného stola ako ho prevážajú sestričkám na meranie, váženie a čistenie a potom mi len jedna z nich oznámila modelkovské miery 3050g a 48cm a chvíľku na to som ho už voňala zabaleného v perinke aspoň tú minútku ktorú mi ešte na operačnom sále dovolili.

Ja som si ešte odtrpela šitie a už som sa tešila na oddelenie šestonedelia. Hneď mi ten malý voňavý uzlík aj priniesli a sestrička z novorodeneckého oddelenia mi ho aj priložila na prsník. Drobček bol veľmi hladný, prisal sa takmer okamžite.

Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou a ja som sa stala dvojnásobnou mamou.