Nekonečné tehotenstvo

 Foto: Julia Soos, www.juliasoos.sk

Tak sme si v piatok spravili prechádzku cez mesto a cez „Remeselnú uličku“ vstúpili na trhy, ktoré sa ako vždy niesli znamením prehnaných cien a výrobkov, ktoré by doma len a len zavadzali a cez to všetko sme sa dopracovali k úboho vyzerajúcim poníkom, chodiacim dookola len aby potešili deťúrence. A potom nás čakal neskutočný hluk kolotočov a jasajúcich kolotočiarov, aby prilákali čo najviac ľúdí. Tak som pre synčeka vybrala jednú bezpečne vyzerajúcu manéž, vláčik pozostávajúci z kamiónov a nakoniec si zažiadal ešte skákajúcu šmýkalku. Bolo úžasne vidieť ho šťastného a naše spoločné doobedie vonku sme dokončili langošom a zmrzlinou.

Avšak so mnou lomcuje nervozita a je mi ľúto môjho Mišiačika, ktorý si to skoro vždy odnesie, pretože za každú vylomeninu ma kričanú alebo po zadku. Som totálne obrovská a už ani neviem, či má moje brucho kde rásť, pretože už je asi na maximum. Dokonca aj môj pupok, ktorý je úplne vzadu teraz vyčnieva von. Pribrala som na váhe, čo je spravidla najmenšou starosťou, akurát, že bábatko bude určite veľké keď sa narodí. A moja myseľ stále uteká k drobnému Miškovi, ktorého som mala v náručí a vážil dve a pol kilá. A na záchod „na malú“ behám skoro každých desať minút. UŽ CHCEM RODIŤ! Nevládzem už, som unavená a mrzutá a chcem to všetko už mať konečne za sebou.

Minulý týždeň som bola na gynekologickú prehliadku a ešte aj lekár skonštatoval, že tak veľmi ako môj malý šibal chcel ísť von zo začiatku, tak sa mu teraz nechce. Viem, že je to ešte len tridsiaty siedmy týždeň, ale ja mám pocit že som tehotná celú večnosť. Sestrička odobrala krv a tiež sa brali stery na streptokoka B alebo také niečo. Teraz ma čaká pravidelná prehliadka každý týždeň. Ja len potichu dúfam, že ma z jednej z nich pošle do pôrodnice.

 Adela je v 37. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?