Novoročné predsavzatia

Narodila sa nám totiž naša vytúžená Lucinka. Teraz je to riadny kus baby, váži niečo cez 9 kíl a meria 77 cm, čo na sedem mesiacov vôbec nie je málo. Takmer dva týždne sa Lucinka stavia na štyri a pohojdáva sa dopredu a dozadu. Už sme len krôčik od toho, aby začala štvornožkovať a naučila si sama sadnúť. Lucinku neposádzam, pretože to nie je vôbec zdravé. Nerobila som to ani pri Tomáškovi, ibaže sa o to postaral niekto iný a potom už bolo nemožné Tomáška od pasívneho sedenia odnaučiť a samozrejme jednu z najdôležitejších fáz vývinu (štvornožkovanie), preskočil. Teraz si na to dávam pozor a nechávam Lucinku vyvíjať sa tak, ako jej to jej organizmus dovolí. Vôbec mi nevadí, že ešte nesedí. Všetko má svoj čas a všetko príde, keď na to dieťatko dozrie.

Nový rok som ja osobne začala úplne klasicky. Chorobou. Bolí ma hrdlo, upcháva sa mi nos, v noci sa potím ako na púšti. Aspoň, že deti sa ako tak držia, aj ked dnes sa Lucka zobudila s miernym soplíkom, ten však počas dňa ustúpil. Viac ma ale trápi Lucinkin spánkový štrajk. Z ničoho nič začala „ponocovať“. Doteraz sme nemali problém s jej uspávaním, okolo pol ôsmej vypila mliečko, pomrvila sa a za nejakých desať minút zaspala.

No posledné dni je to niečo neskutočné. Vypije mliečko, pretočí sa na bruško a šup na štyri a hojdá sa do zbláznenia. Nie a nie zaspať. Akákoľvek snaha uspať ju skončí hysákom.

Keďže spávame všetci štyria v spálni, Tomáško pri takom hluku nevie zaspať a do plačúcej serenády sa pridá aj on. Preto musím Lucku zobrať do obývačky a nechať ju unaviť sa. No ona, potvorka malá, vydrží aj do desiatej, len sa plaziť po obývačke za hračkami. Neviem čo s tým robiť a začínam byť zúfalá. Nechcem aby si zvykla, že ju budem nechávať tak dlho hore, no revať na plné hrdlo v spálni, ju tiež nemôžem nechať.

Asi nastal najvyšší čas presťahovať Tomáška do detskej izby. Tiež to nebude veľká výhra, nakoľko Tomáško sa aj teraz v noci budí a uisťuje sa, že sme pri ňom. Často sa zobudí a príde si ľahnúť ku mne so slovami: „Maminka, idem si k tebe ľahnúť, aby si sa nebála“. No vyžente ho potom z postele. 😀 Ani len fľaše s mliekom sa nechce vzdať a má ju pri každom zaspávaní. Preto medzi moje tohtoročné predsavzatia patrí práve zbavenie sa tohto zlozvyku.

Mnohé ženy si naplánujú chudnutie a potom to môže dopadnúť aj takto: „Vlani o takomto čase som si predsavzala, že schudnem päť kíl. Ostáva mi ešte sedem.“ 😀 Ja už chudnúť nechcem. Vážim presne toľko ako keď som otehotnela. No nemyslite si, že je to génmi alebo zázračnými tabletkami. Za všetkým je zdravý životný štýl. Cvičiť veľmi nestíham, ale stravou sa dá dopracovať k vytúženej váhe. Jediné čo potrebujem je telo spevniť. Tak keď Tomáško nastúpi do škôlky, budem si musieť ukradnúť aj trochu času pre seba a aspoň sem tam spraviť nejaký brušák či drep. Snáď do leta spevním trochu telo, aby som sa nehanbila vyjsť na ulicu aj šortkách. Už aby bolo leto 😀 Táto zima mi pripadá dlhá, ako každá zima. Ale už len tri mesiace… 😀 Alebo ešte???
Andrea