Obavy už hneď na začiatku

KLUB TEHULIEK! KATKA Ahojte (budúce) mamičky, vitajte v mojom blogu, kde sa budem s vami deliť o svoje pocity už z druhého tehotenstva. Nakoľko však ide o môj prvý blogový príspevok, skôr ako začnem, rada sa predstavím. Volám sa Katka, mám 30 rokov a moju rodinu tvoria môj partner (s ktorým som už 12 rokov) a naša spoločná dcéra Nelka. Nelka má 4 roky. Čoskoro sa naša rodina rozrastie o ďalšiu členku, Emmku.

blog1-1100x618.jpg

Momentálne som už v 26-tom týždni tehotenstva. Pre písanie blogu som sa rozhodla najmä po skúsenostiach s písaním denníka tehuľky pre Babyweb.sk v 2012, keď som čakala Nelku. Vytvorila som jej tým krásny denníček, ktorý zachytáva všetky momenty, chvíle, starosti ale aj radosti počas môjho tehotenstva s ňou. A niečo podobné som sa rozhodla vytvoriť aj pre Emmku.

Musím však povedať, že moje druhé tehotenstvo je úplne iné ako to prvé. Prvé bolo od začiatku bez problémov, zdravotných ťažkostí a bez únavy. Bolo úžasné a užívala som si ho v plnej kráse do 31. týždňa, kým u mňa neprepukla preeklamsia. Od tej chvíli sa to celé otočilo a začal sa neúnavný kolotoč lekárov a vyšetrení. Nakoniec sme to natiahli do 34. týždňa a potom už na svet prišla Nelka. Našťastie bez komplikácií a zdravá. A poviem vám, vyrástol z nej poriadny huncút. 🙂

Toto moje druhé tehotenstvo je presný opak. Len ťažko zhrniem 26 týždňov do jedného blogu, no podelím sa o to najpodstatnejšie. Tehotenstvo bolo plánované a mali sme šťastie, po troch mesiacoch prišiel výsledok. Tak ako to prvé bolo na začiatku bezproblémové, pri tomto druhom obavy prišli už po prvých krvných testoch. Boli pozitívne na Downov syndróm a riziko bolo naozaj vysoké, 1:35. Neželám nikomu tento pocit a strach (a tie, čo si to zažili podobne ako ja, vedia o čom hovorím). Prvá noc preplakaná a ďalšie prebdené. Nedokázala som myslieť na nič iné, len na to, čo ak… čo potom… potrat(?) Ako to zvládnem psychicky/fyzicky… Veľa otázok a pochybností o sebe, o morálke, o tom, čo je najlepšie pre nás ako rodinu ale aj pre dieťa, ktorého pohyby som už cítila.

Vo všeobecnosti sme boli rozhodnutí v prípade postihnutého dieťaťa podstúpiť potrat. Ale poviem vám, keď to reálne zvažujete, je to iné. Ja som malú už cítila a hoci som racionálne vedela odôvodniť prečo by bol potrat „lepší“, city voči tomu malému čo vo mne rástlo vraveli niečo iné. Hlava a srdce sa rozdelili na dve polovice a ja som ostávala bezradná. O to viac, že pre môjho partnera bolo riešenie jednoduché a nemenné. Chápem, on nič necítil a neriešil priebeh potratu, ani to, čo sa asi tak deje s dieťaťom potom. A hoci si prečítal celého Modrého koníka a tušil čo prežívam, ja som odmietala čítať akékoľvek diskusie na túto tému a jedine, čo som si pozrela boli informácie o trisomy teste.

Mala som totiž dohodnutú konzultáciu v Ambulancii klinickej genetiky a tak som chcela mať informácie o všetkých možnostiach ako potvrdiť, či vylúčiť toto postihnutie. Krátka úľava prišla po výsledkoch druhého krvného odberu, ktorý som stihla ešte pred konzultáciou. Výsledky boli negatívne a pravdepodobnosť DS bola už 1:1300. Nechápala som ako môžu byť výsledky tak rozdielne, no v každom prípade, už o niečo pokojnejšia som teda išla na konzultáciu.

Genetička sa ma na úvod veľa pýtala, vytvorila si môj a priateľov rodokmeň, aké ochorenia a diagnózy máme v rodinách a nakoniec sa ma opýtala: „Čo vlastne chcete?“ A ja som chcela naozaj len to jediné-mať istotu, že dieťa, ktoré čakám nebude mať DS. Od toho momentu sme sa s genetičkou na konzultácii bavili len o dvoch možnostiach – amniocentéze a trisomy teste. Genetička mi podrobne opísala obe formy testovania aj riziká, až som sa rozhodla pre amniocentézu. Tú mi robili v Sanatóriu Koch a prebehla bezbolestne (teda vpich som cítila), ale myslím, že môj strach bol väčší, než ten tlak pri vpichu. A starostlivosť po amniocentéze bola ukážková. Z mojej strany veľká spokojnosť s celým prístupom lekárov a personálu.

Nasledovali najťažšie dva dni čakania na výsledok. Keď telefón zazvonil a ja som videla číslo z genetickej ambulancie, prestala som dýchať. Zdvihla som a len počúvala. Boli to dobré správy, DS sa nepotvrdil. Dokonca nám ešte povedali aj pohlavie. Tak sme sa vlastne dozvedeli, že to bude dievčatko. Ale v danom momente mi to bolo úplne jedno, či to bude chlapec alebo dievčatko. Som šťastím bez seba, že sa vrodené genetické chyby, ktoré testovali nepotvrdili. A to bolo to najpodstatnejšie. Nič iné nebolo dôležité. A čo nasledovalo potom, vám napíšem nabudúce. 🙂


Katka je v 26. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?

8_tyzden_tehotenstva.jpg

27.4.2016 9:45 | autor: Katarína Kožiaková

Ďalšie blogy

Autor nemá žádné další blogy

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa na odber nášho newsletteru vyplnením svojej e-mailovej adresy.

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

* Newslettery vám budeme zasielať najdlhšie 3 roky alebo do vášho odhlásenia. Viac informácií na e-mailovej adrese: gdpr@babyweb.sk.

TOPlist