Oddych po sviatkoch a nástup 22. týždňa

Tak sa musím veľmi ovládať, aby som to vždy pri jedení neprehnala. Pretože potom som hladná aj ja, a aj malý v brušku kope od hladu ako divý. Takže dodržujem malé porcie, a častejšie. U mňa to znamená takmer počas celého dňa. 🙂 Samozrejme sa to odrazilo aj na váhe, ale čo by som ja pre dieťa neurobila. Keď si žiada koláčik, tak mu ho predsa musím posunúť. 🙂

A taktiež aj v tomto stave zimné športy u mňa nehrozia. Vyjsť v snehu na kopec bola pre mňa obrovská námaha. O tom, že som lyžiarske nohavice nezapla a na svahu som bola s rozopnutým zipsom maskovaným bundou radšej písať nebudem. Nebudem si predsa kupovať nohavice, keď ich o mesiac aj tak nezapnem a po pôrode sa chystám vrátiť na svoju pôvodnú váhu. Takže týmto smerom motivácia nevedie.

Ale aby som sa vrátila späť k tomu, že som predsa len niečo zvládla, a to bolo vyjsť niekoľko krát na kopček a spustiť sa na sánkach dole so synom. Nebol z toho veľmi nadšený, lebo ako hneď skonštatoval, že ocino ide rýchlejšie, mám to nechať na neho, som sa s radosťou toho vzdala a nechala to na chlapov. Predsa len, postávanie pri kraji a fotenie mi išlo lepšie a bolo to pre mňa a bábätko aj bezpečnejšie. Takže sme za ten týždeň vymýšľali aj aktivity pre syna, aby sa doma nenudil, keďže sneh okolo domu nemáme, museli sme si preň zájsť kúsok vyššie.

Okrem toho sme sa boli jeden celý deň aj kúpať v aquaparku a boli sme aj klasicky v kine. A aby som nezabudla na dôležitú vec a tou je oslava. Môj manžel a syn sa volajú Silvester, takže som pre nich a rodinu nachystala oslavu. A aby tých koláčov nebolo málo, syn si vypýtal aj lego tortičku pre seba a aj ocinka, takže maminka opäť v noci piekla. Ale si myslím, že všetci boli spokojní, nikto nebol hladný a synova detská izbička praská vo švíkoch. Zrejme tak, ako väčšine detí po Vianociach. Keby všetci starí rodičia počúvali nás rodičov, že im naozaj žiadne hračky netreba, asi by sa to nerátalo ani deťom, ani im.

Neviem či negatívum, alebo pozitívum tohto dovolenkového obdobia je to, že som sa viac začala sledovať. Keď som bola doma, mám pocit, že ma viac bolelo podbruško, až by som povedala, že to prechádzalo do lonovej kosti. Zajtra idem na poradňu, tak som veľmi zvedavá, že čo moja p. doktorka skonštatuje. Dnes som už bola v práci a bolestí bolo menej. Zrejme tým, že som nemala čas to až tak vnímať, alebo mi 8 hodinové sedenie zázračne prospieva. 🙂 Len to prosím nehovorte môjmu šéfovi = môjmu manželovi. 🙂

Hneď po Vianociach som si od bolesti začala dávať Magnosolv 2 x denne. Teda, boli dni, keď som si dala len jeden, tak ako mi p. doktorka kázala. Ale väčšinu dní som sa cítila lepšie po dvoch dávkach. Pevne verím, že ma zajtra na poradni nezvozia pod čiernu zem za samo naordinovanie zvýšeného dávkovania. Na svoju obhajobu poviem, pravdu, a tou je to, že mi to naozaj pomáhalo. A uplynulý týždeň som zistila, že jakuzza mi tiež už asi neprospieva. Už vidím, ako sa niektoré chytáte za hlavu, že čo sa táto trepe do wellnessu, keď tam číhajú rôzne baktérie a infekcie a neviem čo ešte. Prosím Vás kľud! Jakuzzu máme doma vlastnú a aj saunu, a tú teraz používam iba v režime infra. A nikto cudzí nám tam nechodí, len my traja. Takže čo si tam donesieme, to si aj odnesieme. 🙂 Teda možno som už aj s tým skončila. Poradím sa zajtra na poradni, pretože minulý týždeň som sa v nej necítila vôbec dobre, radšej som tam nechala mojich chlapov samých. Ale do teraz som s tým nemala problémy, práve že som sa po tom cítila dobre. Uvoľnilo sa mi svalstvo, bola som vymasírovaná a oddýchnutá. Nerada by som si tento pôžitok odopierala, ale ak to bude nutné, budem aj toto musieť obetovať pre zdravie nášho druhého synčeka.

Jana je v 22. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?