Otecko Emanuel (19): Nočná mora

Som na úrade a požadujem niečo, na čo mám nárok. Úrad mi, ako inak, nechce vyhovieť. Ja sa rozčúlim, v sne kričím, až sa zajakávam. Zobudím sa s vysokou tepovou frekvenciou a bez dychu…

Tentoraz som mal živý sen z konkrétneho pracoviska Ministerstva pre otázky rodiny. Môj sen bol taký reálny a pravdepodobný, až sa obávam, či som nejakým spôsobom nenadobudol schopnosť predvídať budúcnosť.

Každý sen má svoj reálny základ. Okolo narodenia dieťaťa a priznávania dávok sme si užili úradov viac, ako by nám bolo bývalo milé. Ako som však mohol prísť na toto bizarné ministerstvo?

Hneď s narodením syna som si uvedomil, že sa týmto celá naša rodina zaraďuje do trhovej skupiny rodičov s deťmi. Trh si nás už nejako našiel a zásobuje nás reklamnými materiálmi pre príslušnú kategóriu do poštovej i e-mailovej schránky.

Našťastie si však tieto cieľové skupiny ešte skutočne nevšimli naši politici. Obávam sa však, že je len otázkou času, kedy sa aj my staneme zdrojom ziskov pre tento špecifický biznis.

Mohlo by vás zaujímať:

Prechod z materskej na rodičovskú dovolenku

Rodina sa, samozrejme, musí podporovať, aj keď iba v proklamatívnej rovine. Dobre to vyzerá, je to neutrálna pôda a získajú sa tým politické body do volieb. Robí to tak celé politické spektrum. A čo môže byť viditeľnejšou podporou ako zriadenie úradu alebo dokonca ministerstva?

A ako by taký úrad fungoval? Okolo roku 1970 odhalili v Taliansku Úrad pre správu vojvodov v kolónii Eritrea.

Taliani svoje kolónie síce stratili už tridsať rokov predtým, ale úrad to nejako prežil a fungoval. Hoci nemal žiadnu agendu, napriek tomu administroval, vykazoval, prijímal nových zamestnancov a požadoval zvyšovanie rozpočtu, čo sa aj realizovalo. No práve to sa mu stalo osudným.

Voľby práve výrazne zamiešali sinekurami, inak povedané dobrými bydlami či teplými miestečkami. Preverovalo sa, čo zobrať porazeným a dať víťazom. A niekto si to všimol. Niekto nemlčal a práve sa to hodilo na diskreditáciu porazenej strany. A to bol koniec vodovodného úradu…

Moje vysnívané Ministerstvo pre otázky rodiny by však zmysluplnú náplň práce nepochybne malo. Bolo by teda takmer nezrušiteľné. A ako by fungovalo?

Jeden úradník by tam sám nemohol byť, potreboval by niekoho na zastupovanie. Keď už sú dvaja, musí sa určiť vedúci a potrebné sú aj podateľňa a sekretariát a právne oddelenie a oddelenie pre harmonizáciu s právom únie a…

Tisíc úradníkov má prácu, vlastne živobytíčko, len sa zapráši. Každých desať rokov sa množstvo úradníkov zvýši o dvadsať percent, to je prírodný zákon, s ktorým nemožno nič robiť. A to som im ešte ani nevymyslel náplň práce.

Tisíce hladných škrabákov však nebude to hlavné, čím bude ministerstvo škodiť rodine. Oni budú bdieť nad zmysluplným utrácaním materských a rodičovských dávok a príspevkov. Pretože keď štát niečo vydáva, mal by mať tiež hlavné slovo pri tom, ako sa s prostriedkami nakladá.

Prostriedky budú rodinám vyplácané účelovo. Rodičia budú musieť vynakladať peniaze na programy a produkty akreditované ministerstvom. A tu sa už začína tanec miliárd. Kde ich vziať? No predsa zrušiť všetky podpory, dávky a príspevky, ktoré sa rozdeľujú.

Váš Emanuel Pavlík, hrdý tato

A o tom bol môj sen, musel som sa dostaviť na ministerstvo, predložiť úradne overený výpis z registra trestov svojho desaťmesačného syna, potvrdenie od mestskej časti, že nevlastníme psa ani ťavu, a čestné vyhlásenie, že sa v najbližších troch rokoch nechystáme vysťahovať mimo rámca slnečnej sústavy.

Potom som na podpis dostal vyrozumenie o odobratí všetkých dávok.

Tak neviem, som jasnovidný?